Bola to chyba Moskvy? Pýtajú sa ruské média v súvislosti s okupáciou Československa

MOSKVA / Ruské médiá venujú značnú pozornosť 50. výročia vpádu sovietskych vojsk do Československa, škála pohľadov siaha od odsudzovania tohto potlačenia Pražskej jari ako pokuse o vybudovanie socializmu s ľudskou tvárou až po obhajobu bratskej pomoci, ktorá podľa názoru štátnej agentúry RIA Novosti zachovala mier po ďalších 20 rokov.

"Bola to chyba Moskvy?" pýta sa v titulku agentúra, patriaci do mediálnej skupiny Rossija Segodňa, považovanej za nástroj kremeľskej propagandy.

+5 fotiek

Okupácia 1968

"Reakcia sveta na bratskú pomoc bola dosť vlažná, ba čisto rituálna. ​Fakticky západnej veľmoci priznali ZSSR právo vo svojej európskej sfére vplyvu privádzať k rozumu satelity podľa vlastného uváženia. Je možné, že keby bratská pomoc viedla k väčšiemu krviprelievaniu, západný svet by zareagoval inak , ale ku krviprelievaniu nedošlo. Tým skôr, že Česi, ktorí za svoju krajinu nebojovali od roku 1620, nebojovali ani tentoraz," poznamenal autor.

Bez záujmu zasiahnuť 

Ruský novinár pripustil, že rešpektovanie Brežnevovej doktríny súviselo aj s tým, že Západ mal svojich starostí dosť. Silu, ani chuť pustiť sa do boja za pražský socializmus nemali ani USA, zabŕdli do vojny vo Vietname a otrasené vraždami Martina Luthera Kinga a Roberta Kennedyho, ani západná Európa, a to tým skôr, že veľká časť československého vedenia kapitulovala.

Navyše nešlo len o akciu Kremľa, myslí si komentátor. "Pri pohľade na politickú mapu vtedajšej Európy, pri predstave, že Československo už nie je súčasťou Varšavskej zmluvy, by vstali vlasy hrôzou na hlave každého štábneho dôstojníka. Československo, siahajúce od západného Nemecka po ZSSR, by v prípade odpadnutia (či s ľudskou, či neľudskú tvárou) rozrezal blok na polovicu. Na severe by zostalo východné Nemecko a Poľsko, na juhu Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko - a medzitým čosi neuchopiteľného. Z vojenského hľadiska by takáto konfigurácia bola monštruózne," mieni RIA Novosti. A vojakom vtedy načúval aj Kremeľ aj politbyro, imperatívom sovietskeho vedenia zostával "komplex 22. júna" (dátum útoku nacistického Nemecka v roku 1941 na ZSSR).

Prečítajte si tiež

Zachovajte pokoj a nekláďte odpor, hranice ČSSR prekročili cudzie vojská, ozvalo sa z rádia pred 50 rokmi

Demokratizácia Československa 

K námietke, že demokratizácia Československa ničím takým nehrozila, autor poznamenáva, že to sa spätne nedá dokázať, neexistuje ani ZSSR, ani ČSSR: "Ale maďarská demokratizácia v roku 1956, smerujúca od úvah o všeobecnom blahu k vešaniu komunistov na budapeštianskych uliciach, skôr viedla vodcov ZSSR k ostražitosti. Tí sa síce nedožili roku 1989 a ďalších rokov, ale na príklade Pobaltia a teraz ešte horšie na príklade Ukrajiny sme mohli vidieť, že všetko začína výborne, ale potom - božechraň."

Dobré úmysly vodcov 

Vodcovia pražskej jari Dubček, Černík či Mlynár síce mali skvelé úmysly, ale otázka znie, ako dlho by vydržali. Ak sovietski vodcovia predpokladali, že všetko môže dopadnúť zle, nemožno im podľa autora uprieť prezieravosť. 

Uctiť si pamiatku Dubčeka na 50. výročie šiel aj slovenský premiér Peter Pellegrini. "Pražská jar s Alexandrom Dubčekom na čele bola odvážnym počinom a snahou vziať osud krajiny do vlastných rúk. A táto snaha, rozhodovať sami o sebe, bez hrozieb a ľudských obetí, je aj dnes hodná nasledovania," uviedol. 

+4 fotky

Pellegrini pri pomníku A. Dubčeka

"Bolo by príjemné - nielen pre Čechoslovákov, ale aj pre sovietskej občanov - keby k bratskej pomoci nedošlo ani vtedy, ani potom. Ale od takých rozhodnutí nikto nečaká príjemnosť. Keby v noci na 21. augusta 1968 nezaznelo v éteri krycie heslo k vstupu vojsk, je možné, že revolučná perestrojka - so všetkými kladmi i mínusmi - by začala v socialistickom tábore o nejakých 20 rokov skôr, pričom náklady na tento proces by mohli byť ešte väčšie. Tí, ktorí považujú vyššie náklady za prípustné kvôli zvrhnutie komunizmu o 20 rokov skôr ako v skutočných dejinách, majú právo ľutovať zmarených nádejí. Tí, ktorým sa aj terajší náklady zdajú príliš vysoké, môžu tvrdiť, že 21. august dal ešte 20 síce chudobných, ale mierových rokov, ako sa komu zapáči," uzavrela RIA.

​