Lisabonská zmluva je neprehľadná a nezrozumiteľná. Kubiš nesúhlasí.

Lisabonská zmluva, ktorá nahrádza predchádzajúcu ústavnú zmluvu o Európskej únii, je neprehľadná a nezrozumiteľná.

Lisabonská zmluva, ktorá nahrádza predchádzajúcu ústavnú zmluvu o Európskej únii, je neprehľadná a nezrozumiteľná.

Zhodli sa na tom tí poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) Slovenskej republiky, ktorí sa na dnešnom zasadnutí výboru zapojili do rozpravy o Lisabonskej zmluve.

Výbor napriek tomu vyjadril súhlas s textom novej zmluvy s poznámkou, že dokument je natoľko komplikovaný a všeobecný, že až prax ukáže, do akej miery sú výhrady voči nej opodstatnené alebo nie.

Výbor odporúča NR SR, aby zmluvu odsúhlasila. Lisabonskú zmluvu nepodporili dvaja poslanci. Jaroslav Paška (SNS) sa hlasovania zdržal, proti bol Daniel Lipšic (KDH). Lisabonskú zmluvu a pozitívny postoj Vlády SR voči nej na zasadnutí výboru obhajoval minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš.

Lisabonská zmluva je ešte horšia ako predchádzajúca Zmluva o Európskej únii, uviedol v rozprave Daniel Lipšic. Okrem toho, že je neprehľadná, oslabuje postavenie SR v EÚ, presúva viac kompetencií do ústredia únie a "celým cieľom prijatia Lisabonskej zmluvy bolo obísť referendá o tejto zmluve," pripomenul Lipšic.

Dodal, že väčšina občanov SR a v krajinách EÚ si referendum o Lisabonskej zmluve želá, pretože dochádza k prenosu kompetencií z úrovne členských štátov do Bruselu. "Nie je dobrým znakom, ak jedným z cieľov Lisabonskej zmluvy malo byť posilňovanie demokratického deficitu únie v situácii, keď tieto hlasy EÚ odmieta," uviedol.

K pôvodnej ústavnej zmluve podľa jeho názoru referendum malo byť, pretože vytvárala štátny zväzok. Zatiaľ nemá definitívny právny názor na to, či zmenená Lisabonská zmluva bude vytvárať štátny zväzok, ako pôvodná.

Dva dokumenty ľudských práv a záväzná charta Európskeho súdneho dvora sú podľa Lipšica jednými z rizikových faktorov Lisabonskej zmluvy a jej pasáže o presune kompetencií na túto európsku súdnu inštitúciu.

Jeden dokument ľudských práv bude na úrovni Rady Európy, jeden na úrovni EÚ, a budú interpretované dvoma odlišnými súdnymi orgánmi v Štrasburgu a Luxemburgu, pričom Európsky súdny dvor má podľa Lipšica tendenciu posilňovať centralizáciu EÚ, pretože sa cíti byť nástrojom na prehlbovanie integrácie EÚ a teda aj jej centralizácie.

V mnohých oblastiach sa presúva rozhodovanie z členských štátov do Bruselu a prechádza sa od princípu jednomyseľného schvaľovania k systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou, čo Slovensko oberá o možnosť s niečím nesúhlasiť, doplnil Lipšic.

EÚ prostredníctvom množstva rozhodnutí príliš reguluje život v členských štátoch vo viacerých oblastiach, tým záplava právnych predpisov ešte viac zmohutnie a zoslabí našu pozíciu v EÚ, upozornil Lipšic.

"Nie je mi jasné, prečo text dokumentu, ktorý tak výrazne oslabuje pozíciu SR, je tak nadšene prijímaný súčasnou vládou," pýta sa Lipšic a dodal, že pokračujúca analýza Ministerstva spravodlivosti SR potvrdí, že podobne ako v Nemecku, aj náš systém zákonov pozostáva z 80 percent zo zákonov prevzatých z EÚ.

Kubiš s Lipšicom nesúhlasí. Minister zahraničných vecí tvrdí, že naše parlamenty sa budú priamo zapájať do rozhodovacej činnosti únie. Lisabonská zmluva neobsahuje nič, čo by po politickej stránke oslabilo SR a robilo problémy našim občanom.

Hlasovací mechanizmus nie je podľa Kubišových slov problémom, základným princípom EÚ je snaha o dosiahnutie konsenzu. Lisabonská zmluva jasnejšie definuje pravidlá hry, kompetencie, ich prenos a SR má všetky predpoklady na to, aby si svoje záujmy v únii obhájila.

Nesúhlasí s Lipšicovým názorom, že prenos kompetencií je iba jednosmerný, teda z členských štátov na Brusel, ale podľa Kubiša funguje obojsmerne. Lipšic obvinil súčasnú vládu, že v diskusii, ktorá predchádzala podpisu Lisabonskej zmluvy, bola úplne pasívna a nechala sa zatlačiť do pozície: "Zober, čo ti dávame, alebo nechaj tak," ako sa Lipšic expresívne vyjadril.

Poslanec očakáva v parlamente dlhšiu diskusiu o Lisabonskej zmluve, Kubiš si myslí, že bude kratšia a rýchla.