História električiek. Pôvodne mali v meste vybudovať konskú železnicu

BRATISLAVA / Dnešná úplne bežná každodenná rutina bola ešte pred niekoľkými desaťročiami veľkou udalosťou. Teda konkrétne 27. augusta 1895, keď z centra Bratislavy, krátko popoludní, vyrazila na svoju cestu úplne prvá električka.

Pôvodne mali v meste vybudovať systém konskej železnice. Nakoniec sa ale od tejto atrakcie upustilo. "Uvažovalo sa o rôznych pohonoch, aj konskom, aj parnom, ale elektrika bola moderná. A aby sa ušetrilo, zvolil sa nejaký rozchod 1000 mm, čo je brut, lebo inde to nemajú, my to máme v Bratislave dodnes," hovorí vedúci delní električkovej a trolejbusovej dopravy DP BA. 

V ten deň sa novou linkou, ktorej jazda pri maximálnej rýchlosti 30 km za hodinu trvala asi 16 minút, previezlo až 2 468 cestujúcich. No a postupne sa spolu s mestom rozvíjali aj trasy mestskej železnice. "Sa počítalo s predĺžením trate na 1 aj druhý smer, s tým, že zámerom bolo prepojenie mesta so železnicou, čo sa teda podarilo v roku 1898," rozpráva Pluhár. 

Spoj chodil pravidelne, každých 10 minút, no časom ľuďom začala prekážať privysoká cena. Jedna cesta stála pre dospelých 10 grajciarov, čo je v prepočte asi 83 centov a pre deti od 5 do 10 rokov rovnú polovicu. Tak sa neskôr Bratislava prvýkrát rozdelila na pásma. Ak niekto cestoval kratšie, zaplatil menej. Aj išiel dlhšou trasou, zase viac.

Čo ostávalo stabilné, boli stroje. Keďže sa u nás električky zrodili za čias Rakúsko-Uhorska, jazdili tu výlučne maďarské mašinky. A hoci sa bohužiaľ, tie úplne prvé prvé električky nezachovali, jednu starenku si Bratislavský dopravný podnik opatruje dodnes. Sem tam si ešte stále zajazdí aj ulicami Bratislavy.

"Zaujímavý osud, vlečný vagón, ktorý bol prerobený na električku a tá jazdí dodnes po BA pri výnimočných udalostiach," dodáva vedúci delní. Pre mnohých ľudí je však stále výnimočnou udalosťou vidieť jazdiť aj úplne obyčajnú električku. Na Slovensku totiž premávajú iba v dvoch mestách. K Bratislave a v Košiciach. Zázrakom je vlastne aj to, že električková doprava v Bratislave vôbec prežila. Počas bývalého režimu bol problém s výrobou vozov s týmto špecifickým úzkym rozchodom, aký je v Bratislave a navyše, lacná nafta ponúkala lacnejšiu dopravu formou autobusov. V mnohých mestách preto električky zanikli.

V Bratislave ale práve v ostatných rokoch zažívajú veľký návrat, pretože sa o koľaje nedelia s autami, a tak ide o najspoľahlivejšie spoje. Aj preto chce mesto koľajnice ťahať stále ďalej. Najmä smermi, kde už dnes ľudia bojujú s každodenným dopravným kolapsom.