Teší sa do školy, doma sa bál o život

MEDZILABORCE / Asi málokto sa teší na začiatok školského roka tak ako 18-ročný Niamat z Afganistanu. Z domoviny ušiel pred vojnou. Celá jeho rodina tam zostala, no naspäť ho nevolajú. Odkazujú mu, aby sa učil a potom pracoval na Slovenksu. Niamat chce byť elektrikárom. Svoju budúcnosť vidí u nás. Problém má akurát s tým, že nevie prísť na chuť našim klobásam.

"Chodil som do 9. ročníka základnej školy, teraz pôjdem od septembra na strednú," hovorí Niamat, študent z Afganistanu. 

Už tretí rok sa na základnej škole Komenského v Medzilaborciach učia aj mladí migranti. Zasadnú do lavíc k ostatným žiakom. Majú tu s nimi iba dobré skúsenosti. Natália Hriseňková, učiteľka slovenčiny hovorí: "Boli naozaj veľmi slušní počas celého roka, počas celého roka nebolo potrebné ani raz upozorniť."

Do školských lavíc v Medzilaborciach zasadne aj sedem migrantov. Pre 18-ročného Niamata to nie je žiadna novinka. Minulý rok u nás končil základnú školu a teraz ide na strednú.

"Všetci chlapci moji kamaráti poutekali do druhých krajín. Všetci išli do Nemecka, do Talianska. Ja som tu a nechcem utiecť do druhej krajiny, ja chcem byť tu. Páči sa mi Slovensko," hovorí Niamat.

Toto zariadenie je pre Niamata domovom už 14 mesiacov. Mama, otec, dvaja bratia aj sestra zostali v Afganistane. On ušiel pred vojnou. S rodinou je v kontakte, domov ho nevolajú. Otec mu vraví, aby sa učil a zostal na Slovensku.

"Tam veľa bolo bitiek. Veľa ľudí tam zomrelo. Nie, v Afganistane nedobre, tam každý deň vojna, bitka, bývaj v Európe, na Slovensku, pôjdeš do školy," hovorí Niamat.

Ide študovať za elektrikára a zatiaľ čaká na udelenie azylu. Svoju budúcnosť vidí na Slovensku a nechce odtiaľto odísť. Zvykol si aj na jedlo. Akurát mu nechutia naše klobásy: "Cestoviny, špagety, toto mám rád. Nemám rád také párky, klobásu, to sa mi nepáči a nechcem to jesť," hovorí Niamat.

Niamat utekal pred podobnými hrôzami:

​