Povinné striedanie času skončí už budúci rok, navrhuje Európska komisia

BRUSEL / Po veľkom celoeurópskom prieskume, kedy ľudia hlasovali za ponechanie letného času, Európska komisia pristupuje k reálnym krokom. Predpokladajú, že naposledy sa v EÚ povinne zmení čas na letný v nedeľu 31. marca 2019.

Tento predpoklad ukončenia povinného striedania času vychádza z návrhu Európskej komisie, ktorý v prejave v europarlamente zmienil predseda komisie Jean-Claude Juncker. 

+5 fotiek

Zrušenie zmeny času

"S obľubou hovoríme, že Európska únia sa má zaoberať prednostne zásadnými záležitosťami a u vecí menej dôležitých byť zdržanlivejší" pripomenul Juncker.  EÚ pritom podľa neho určuje, že sa dvakrát do roka musí meniť čas a to považuje za chybu.

Čo preferujete? 

Členské štáty by sa podľa predsedu komisie mali sami rozhodnúť, či sa ich občania budú riadiť letným alebo zimným časom. "Je to otázka subsidiarity. Verím, že parlament a rada budú toho istého názoru a nájdu fungujúce riešenie," dodal v európskom parlamente Juncker. 

Komisia rovno navrhla postup, podľa ktorého by každá unijná krajina do apríla 2019 oznámila, či zamýšľa zaviesť trvalý letný alebo zimný čas. Posledná povinná zmena času sa tak zrejme uskutoční 31. marca 2019. 

Členské štáty, ktoré by potom chceli trvalo prejsť na zimný čas, to bude môcť urobiť pri poslednej zmene letného času na zimný v nedeľu 27. októbra 2019. Po tomto dátume už nebudú žiadne iné sezónne zmeny času možné. Pre dodržanie plánu musia štáty a europarlament návrh komisie odsúhlasiť do marca 2019.

Prieskum občanov 

​Návrh vychádza z prieskumu, ktorý zistil, že až 84 percent z 4,6 milióna občanov v 28 členských štátoch EÚ sa postavilo proti posúvaniu hodín v lete dobredu alebo v zime dozadu, alebo proti akejkoľvek zmene, uvádza Reuters.  V odpovedi predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal, že Brusel navrhne vyradiť zákon EÚ, ktorý od členských štátov vyžaduje, aby zmenili svoje hodiny. "Milióny veria, že letný čas by mal byť stále," povedal Juncker. 

História letného času

Od začiatku išlo o svetlo. Ako prvý naznačil, žeby prispôsobovanie sa dennému svetlu mohlo mať pozitívny efekt prezident USA Benjamin Franklin už v roku 1874. Ten ale nechcel meniť čas, očakával len, žeby ľudia v lete chodili skôr spať, aby začínali s prácou so svitaním. O necelých 30 rokov neskôr už prišiel so serióznym návrhom londýnsky staviteľ William Willet v eseji "Mrhanie denným svetlom".

Do praxe sa ale letný čas zaviedol až počas prvej svetovej vojny. Niekde experimentálne, inde pretrval, napríklad vo Veľkej Británii, v USA a v Rusku, kde sa čas posúval až o tri hodiny. Definitívne však o zavedení letného času rozhodla ropná kríza na prelome 70. a 80. rokov. Striedanie času malo šetriť energiu potrebnú na svietenie a Československo ho zaviedlo v roku 1979. V súčasnosti v marci posúva čas zhruba polovica krajín severnej pologule a zopár štátov južnej.

Pozrite si súvisiacu reportáž z rokovania Európskej komisie: 

​

​