Občania bojujú za záchranu tokajskej oblasti

Občania slovenskej časti tokajskej oblasti majú obavy z ohrozenia a chcú petíciou zachrániť túto unikátnu oblasť na Zemplíne.

Občania slovenskej časti tokajskej oblasti majú obavy z ohrozenia a chcú petíciou zachrániť túto unikátnu oblasť na Zemplíne.

"Preto organizujeme Petíciu za zachovanie využitia územia tokajského regiónu Slovenska výhradne na pestovanie viniča, cestovného ruchu, agroturistiky a vínnej turistiky," informovali dnes na tlačovej besede v Košiciach členka petičného výboru Magda Haburová a starostka obce Malá Tŕňa Monika Rakacká.

Podpisy chcú organizátori zbierať nielen na Zemplíne či na východe Slovenska. "Petícia bude zverejnená na internetových stránkach tokajských obcí a tak ju môžu podpisovať obyvatelia celého Slovenska, veď Tokaj je unikátnym prírodným bohatstvom a verím, že sa stretne so širokou podporou," povedala Haburová.

Obyvatelia slovenskej časti Tokaja sa obávajú výrazného zhoršenia životného prostredia a negatívneho vplyvu na tokajské vinice v dôsledku iných aktivít - najmä banskej činnosti. Petícia je namierená proti všetkým aktivitám, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli poškodiť životné prostredie, kvalitu vinohradov a vína v unikátnej tokajskej oblasti.

Obyvatelia sú najmä proti povrchovej ťažbe perlitu pri obciach Malá a Veľká Bara, pričom lom sa má nachádzať len pár desiatok metrov od produkčných tokajských vinohradov. Nesúhlasia ani s výstavbou hate a elektrárne pri obci Ladmovce, ktorá by zmenila mikroklimatické podmienky.

Protestujú aj proti geologickému prieskumu v tokajskej oblasti zameranému na výskyt uránu, zinku a iných surovín, ktorý predchádza vytýčeniu dobývacieho územia. Podporujú aj petíciu namierenú proti výstavbe uhoľnej tepelnej elektrárne v Trebišove.

"Naša tokajská oblasť je unikátna a pomaly ju začínajú objavovať naši aj zahraniční turisti. Má byť zapísaná do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Keď tu však budú bane, bude po unikátnom dedičstve našich predkov a nepríde sem žiaden turista," konštatuje starostka Rakacká.

"Štátne orgány, najmä banské úrady, mnohokrát neakceptujú územné plány obcí, ani Plán územného a hospodárskeho rozvoja Košického samosprávneho kraja (KSK), ani negatívne stanoviská odborných inštitúcií a uznesenia samosprávnych orgánov. KSK vydal k týmto zámerom negatívne stanoviská a oslovili sme aj ministrov výstavby a poľnohospodárstva, aby sa v tejto veci angažovali. Banský zákon nie je nadradený nad iné zákony a banské úrady by mali predovšetkým rešpektovať územné plány," konštatoval pracovník právneho odboru KSK Jozef Šuchta.