Verím, že Fico s opozíciou dospejú k pozitívnemu rozhodnutiu

Rakúsky europoslanec a sociálny demokrat Hannes Swoboda sa vyjadruje aj k politickej situácii na Slovensku počas svojej návštevy v Bratislave.

Popredný rakúsky europoslanec, sociálny demokrat Hannes Swoboda v utorok pripomenul, že v prípade strany Smer-SD nejde o pozastavenie jej členstva v Strane európskych socialistov (PES), ale jej kandidatúry na členstvo v paneurópskej ľavicovej strane.

Uviedol to počas prednášky s názvom "Vývoj v nových členských štátoch EÚ po ich integrácii", ktorú v Bratislave zorganizovala nadácia Friedrich Ebert Stiftung a počas ktorej sa Swoboda prioritne venoval špecifikám populizmu v krajinách strednej a východnej Európy. Na otázku, či môže potvrdiť neoficiálne informácie o februárovom termíne obnovenia štatútu strany Smer-SD v PES, a či existuje súvislosť medzi týmto krokom a iniciatívou slovenskej opozície vo veci Lisabonskej zmluvy, odpovedal, že nie je stanovený pevný termín a otázka vylúčenia či opätovného začlenenia Smeru sa nachádza vo fáze konzultácií a pozorovania.

Opätovne zdôraznil, že postoj slovenskej opozície k Lisabonskej zmluve je "neprijateľný" a po svojich utorkových rokovaniach so zástupcami opozície verí, že premiér Robert Fico spolu s opozíciou v dohľadnom čase dospejú k pozitívnemu rozhodnutiu.

Swoboda síce výsledok rozširovania EÚ o nové, prevažne "chudobnejšie" krajiny (strednej a východnej Európy) hodnotí "celkovo pozitívne", napriek tomu zdôraznil, že je nutné hovoriť o "rozdielnej legitimite" starých a nových členských krajín 27-členného bloku. Kým pre starých členov EÚ mala európska integrácia význam aj z hľadiska boja proti fašizmu, u nových členov Swoboda integráciu vníma cez prizmu boja proti komunizmu, resp. snahy o vymanenie sa spod vplyvu ZSSR. Taktiež podotkol, že vzhľadom na skúsenosť holokaustu zaujímajú starí členovia odlišný postoj k otázkam menšín.

Podľa Swobodu je pochopiteľné, že postkomunistické krajiny vykazujú "málo porozumenia" pre model sociálneho štátu, keďže sa potrebujú "vymedziť" voči socializmu, respektíve komunizmu, a tak je pochopiteľné, že v týchto krajinách boli možné "extrémne neoliberálne reformy". Ako príklad pravicového populizmu na čele štátu uviedol českého prezidenta Václav Klausa.

Swoboda vyhlásil, že hoci populizmus prirodzene nie je špecifikom krajín východnej Európy, "stal sa veľmi silným". Ďalej upozornil na to, že populizmus má v tomto prípade aj formu antieurópskych štruktúr. Príčiny vidí v tom, že spoločnosť sa rozdelila na "víťazov" a "porazených". Za víťazov označil napríklad komunistických funkcionárov, ktorí z prevratu dokázali profitovať, medzi porazených zaradil roľníkov či dôchodcov.

Práve táto polarizácia podľa neho poskytuje živnú pôdu pre populizmus, ktorý zneužíva pocit outsiderov, že sa o nich "nikto nestará". Príčiny negatívnych nálad voči EÚ Swoboda vysvetľuje tým, že úniu vďaka jej direktívnemu prístupu a kritike národných štátov občania môžu vnímať ako elitu, ktorá je terčom populistov rovnako ako outsideri, ku ktorým patria napríklad prisťahovalci. Negatívny postoj k únii možno podľa neho odvodzovať aj od toho, že občania nemajú pocit, že by ich pred negatívnym dosahom globalizácie chránila, ale práve naopak.

Swoboda zároveň vyzdvihol pôsobenie bývalej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá viedla "veľmi úspešnú politiku" a Slovensko označil za "zvláštny prípad", keďže voči maďarskej menšine fungovala "priateľská politika" a Strana maďarskej koalície bola súčasťou vládnej koalície. Napriek tomu sa podľa neho dal úspech strany Smer-SD v posledných voľbách predvídať, pretože ekonomicky liberálna politika je bez uváženia a riešenia sociálnych problémov neudržateľná.

Hannes Swoboda je členom vedenia Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) a viceprezidentom parlamentného klubu PES v Európskom parlamente a parlamentným konateľom klubu.