V minulosti ľudia počas pôstu menili stravovanie aj obliekanie

Pozor sa dávalo na jasné farby, pozor tiež na maslo, mlieko, syr, vajcia...

V minulosti na Orave veriaci ľudia už prvý deň pôstneho obdobia menili stravovanie aj odev.

"Ženy sa na škaredú (popolcovú) stredu obliekali na znak smútku do tmavých šiat a ešte pred úsvitom vydrhli hrnce popolom (čistiaci prostriedok), aby v nich neostali žiadne zvyšky tuku. Vyčistené ich zavesili hore dnom na plot," uviedla jeden zo zvykov v minulosti etnografka z Oravského múzea v Dolnom Kubíne Elena Beňušová.

V čase pôstu sa na Orave v minulosti varili pôstne jedlá. Mastili sa ľanovým olejom. "Medzi zakázané jedlá patrili napríklad aj maslo, mlieko, syr, vajcia. Dovolené bolo len mäso z vodných živočíchov - rýb, rakov a žiab," poznamenala Beňušová.

Medzi pôstne jedlá zaraďovali Oravci najmä rastlinnú stravu. V ľudovej strave sa preto varili rôzne polievky, kaše a prívarky z obilnín, kapusty, strukovín, zemiakov, ovocia. Na zápražku alebo ochutenie jedál využili výhradne rastlinné oleje - ľanový, alebo stopené maslo.

Za pôstne sa považovali aj múčne jedlá, ako cestoviny, placky a chlieb. Z nápojov sa mohla v období pôstu konzumovať pálenka, víno i pivo, z nealkoholických všetky, okrem mlieka. Výnimka platila len v strave malých detí.