Europoslanci oceňujú odhodlanie vyšetriť vraždu Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Upozorňujú ale na korupciu

BRATISLAVA / Delegácia poslancov Európskeho parlamentu, ktorá opätovne prišla na Slovensko pre vraždu novinára Jána Kuciaka, vidí silné odhodlanie vraždu vyšetriť, ale spozorovali aj veci, ktoré ich napĺňajú obavami. Na úradoch podľa nich máme ľudí, ktorí pre dobro krajiny robia maximum, no na druhej strane tu podľa nich prekvitá korupcia s presahom na politické špičky. Takto zhrnuli pomery na Slovensku europoslanci. Premiér Pellegrini ale tvrdí, že ich obavy vyvrátil.

Podľa europoslancov je na Slovensku badať náznaky korupcie, podľa nich je ale chyba aj v tom, že chýba proaktívny prístup k vyšetrovaniu korupčných káuz. Europoslanci si všimli aj kauzu únosu vietnamského občana a prítomnosť prokremeľského motorkárskeho klubu Noční vlci, pričom v oboch týchto prípadoch sa podľa nich objavuje meno bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. "Korupcia sa objavuje v každom štáte, ale také zapojenie ministra, to je mimoriadne znepokojivé," povedala na tlačovej konferencii vedúca misie europoslancov Sophie in't Veld. Pokiaľ ide o samotné vyšetrovanie vraždy, europoslanci vidia snahu vraždu čo najskôr vyšetriť, aj keď priznávajú, že im prokuratúra nemohla poskytnúť všetky informácie.

Pokiaľ ide o dodržiavanie princípov právneho štátu europoslanci tvrdia, že tu sú ľudia, aj vo vláde, ktorí sa snažia o transparentnosť a chcú tieto princípy dodržiavať. Na druhej strane boj proti korupcii nie je len o prijímaní nových zákonov, ale aj o kultúre. V tejto súvislosti vytkli to, že hoci Tibor Gašpar musel odstúpiť z postu policajného prezidenta, posunul sa na post poradcu ministerky Denisy Sakovej. Ona ani premiér Peter Pellegrini v tom podľa in't Veld nevidia problém, keďže oficiálne nebol z ničoho obvinený. "Z politického, psychologického hľadiska by určite bolo lepšie urobiť zlom. Ja by som takéto rozhodnutie neurobila," povedala holandská europoslankyňa z liberálnej frakcie o presune Gašpara.

Štyria poslanci sa stretli aj s premiérom Petrom Pellegrinim. Podľa neho bolo rokovanie konštruktívne, snažil sa im objasniť, čo sa od zmeny vlády zmenilo. Vyjadrenie prezidenta Andreja Kisku však bolo podľa neho tendenčné. "Za posledné mesiace sa udialo na Slovensku mnoho pozitívnych zmien," povedal Pellegrini s tým, že všetci, čo vyšetrujú kauzu majú jeho plnú podporu a dôveru. Je presvedčený, že poslanci Európskeho parlamentu musia vidieť progres. "Slovensko nepatrí do skupiny krajín, v ktorých je ohrozený právny štát," povedal ďalej šéf slovenskej vlády. Presuny Roberta Krajmera a Tibora Gašpara nepovažuje za problém. Zároveň poslancom prisľúbil, že pravidelne bude europoslancov spolu so Sakovou informovať.

Delegácia z Európskeho parlamentu bola na Slovensku aj tesne po vražde. Vtedy na tlačovej konferencii predsedníčka Výboru pre kontrolu rozpočtu Európskeho parlamentu Ingeborg Grässle uviedla, že vláda by sa mala zaoberať podozreniami z prílišnej blízkosti niektorých jej pracovníkov k organizovanému zločinu. O možnom zneužívaní európskych fondov delegácia podľa nej zistila problémy najmä s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. "Doteraz sme nemali dôvod sa domnievať, že by na Slovensku mohli byť závažnejšie zneužívané fondy," uviedla Grässle s tým, že týmito podozreniami sa budú aj naďalej zaoberať, pričom vtedy sľúbila, že kontrola čerpania týchto fondov bude najmenej raz za pol roka. Spoločnosť podľa nej našli hlboko rozdelenú a traumatizovanú. Delegácia následne vypracovala správu aj s odporúčaniami.

Správa si vyslúžila pozornosť najmä vďaka citátu vtedajšieho premiéra Roberta Fica, ktorý europoslancom povedal, že zneužívanie eurofondov je nezmysel, pretože na východe nič nie je. Poslanci EP v správe okrem iného uviedli, že na Slovensku prevláda vysoká nedôvera v štátne inštitúcie, vymožiteľnosť práva je pritom najväčším problémom. "Je tu veľký nesúlad medzi legislatívnym nastavením a realitou v praxi," konštatuje správa s tým, že presadzovanie a vymáhanie zákonov je nutné zlepšiť. Europoslanci zaznamenali aj obavy vo vzťahu k činnosti súdov a prokuratúry a ich nezávislosti. Zazneli aj obavy, že nominácie na vysoké posty na prokuratúre či polícii sú značne spolitizované. Správa konštatuje aj ďalšie nedostatky ako skutočnosť, že na Slovensku neexistuje skutočne nezávislá inšpekcia na kontrolu polície či prokuratúry. Z rozhovorov vyplynula potreba zvýšiť transparentnosť výberu a nominácií ako aj kontroly v oblasti súdnictva a orgánov činných v trestnom konaní. Znepokojenie vzbudzuje aj nedostatočný boj proti korupcii, doteraz boli vyšetrené len malé korupčné prípady. Mnohí na Slovensku podľa správy v tejto súvislosti poukazujú na imunitu politikov, z ktorých doteraz ani jeden nebol vyšetrovaný alebo potrestaný za korupciu.

Výbor pre občianske slobody LIBE v máji rozhodol o ustanovení pracovnej skupiny, ktorá má monitorovať situáciu v oblasti dodržiavania princípov právneho štátu a boja proti korupcii v EÚ, so špecifickým dôrazom na Maltu a Slovensko. Predsedá jej poslankyňa Sophia in´t Veld a každú politickú frakciu v Európskom parlamente v nej zastupuje jeden poslanec.

O smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky archeologičky Martiny Kušnírovej sa verejnosť dozvedela 26. februára. Kuciak pracoval pre portál Aktuality.sk, písal o prepojení talianskej mafie na slovenské vládne špičky. To, čo vyplynulo z jeho nedokončeného článku, viedlo neskôr k demisii ministra vnútra Roberta Kaliňáka, premiéra Roberta Fica, ale aj k odchodu policajného prezidenta Tibora Gašpara. Po Kuciakovej vražde sa na Slovensku konali najväčšie protesty, zhromaždenia a pochody od novembra 1989, zúčastnili sa na nich desiatky tisícov ľudí. Tento týždeň prokuratúra priznala, že pracujú už iba s dvoma verziami vraždy a takisto zverejnili identikit muža, ktorý by mohol niečo o vražde vedieť.

​