Zmluvy VšZP prijalo už asi 80 pct z nemocníc, ktoré ich nechceli

Zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou podpísalo už asi 80 percent členov Asociácie nemocníc Slovenska.

Zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) podpísalo už asi 80 percent členov Asociácie nemocníc Slovenska (ANS).

ANS začiatkom roka považovala ponuku od najväčšej zdravotnej poisťovne za nevýhodnú a zmluvy odmietala. Väčšina nemocníc ich napokon podpísala napriek tomu, že časť z nich získa od poisťovne menej peňazí ako vlani.

"Niektoré rokovania ešte bežia, ale predpokladáme, že zmluvy podpíše aj väčšina z nemocníc, ktoré ich ešte nemajú," zhrnul Petko. O tom, či niektoré nemocnice pre znížené príjmy od najväčšej poisťovne zatvoria časť oddelení, sa podľa neho rozhodne pravdepodobne v marci.

Štátom ovládaná VšZP by totiž podľa neho mala dovtedy rozhodnúť, či ešte na tento polrok rozšíri okruh nemocníc, ktorých existenciu považuje pre svojich poistencov za nevyhnutnú. "Poisťovňa o tom bude rokovať s predstaviteľmi samosprávnych krajov, kde nemocnice sídlia," dodal prezident ANS.

Celkovo 26 členom asociácie bude podľa jej skorších vyjadrení poisťovňa preplácať menej výkonov ako vlani. Naopak 31 členov by od marca malo mať istý nárast zdrojov v priemere o sedem percent. Tri nemocnice z ANS už na lôžkovú starostlivosť nedostanú od VšZP žiadne peniaze.

Medzi zdravotnícke zariadenia, ktorým VšZP ponúkla v porovnaní s vlaňajškom menej peňazí, patrí nemocnica v Hnúšti. "Mesačne ide o pokles príjmov asi o 500.000 korún, čo znamená, že na lôžkach by sme mali liečiť asi o 30 percent pacientov menej než minulý rok," povedala riaditeľa nemocnice Zdena Baranová. Napriek tomu verí, že sa vyhne prepúšťaniu zdravotníkov a zániku niektorých oddelení.

Finančnú pomoc očakáva od zvyšných piatich poisťovní, ktoré budú nové zmluvy ponúkať neskôr. Baranovú napríklad príjemne prekvapila predbežná ponuka od druhej štátnej poisťovne - Spoločnej zdravotnej.

Zániku oddelení sa chce napriek výraznému poklesu príjmov od VšZP vyhnúť aj nemocnica v Šahách, povedal jej riaditeľ Milan Gál. Všeobecná zdravotná poisťovňa síce podľa neho ponúkla nemocnici menej než polovicu z vlaňajších zdrojov, ale podobne ako Baranová očakáva, že jeho zdravotnícke zariadenie prežije vďaka príspevkom od iných poisťovní. "Na rozdiel od iných nemocníc sa u nás lieči výrazne menej poistencov VšZP a preto na príjmoch od nej nie sme takí závislí," dodal.

VšZP zdôvodnila pokles objednaných výkonov v časti nemocníc snahou zlepšiť starostlivosť o pacientov napríklad vo fakultných nemocniciach. Tie zvyčajne liečia najťažšie ochorenia, ale zároveň vytvorili podstatnú časť z dlhu približne sedem miliárd korún, ktorým čelili slovenské nemocnice v polovici vlaňajška.

Na Slovensku je navyše podľa analýzy ministerstva zdravotníctva spomedzi približne 37.000 nemocničných lôžok asi 6000 prebytočných.

Útlm činnosti časti nemocníc by preto podľa skorších vyjadrení ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča pacienti nemali pocítiť negatívne.