Február 1948: Nešlo vraj o ozbrojený puč, ale o demokratický proces

Slovensko podľa predsedu KSS Jezofa Hrdličku v období 40 rokov po februári 1948 zažilo "rozvoj dovtedy nebývalých rozmerov".

Február 1948 nebol podľa predsedu KSS Jozefa Hrdličku násilný ozbrojený puč, ako sa snažia verejnosť presvedčiť ponovembroví "víťazi", ale bol hlbokým a demokratickým revolučným procesom vyjadrujúcim vôľu drvivej väčšiny spoločnosti, uskutočneným s jej aktívnym súhlasom.

"Na tejto skutočnosti nič nezmenia ani niektoré momenty utilitaristického využívania mocenského aparátu KSČ, uplatňujúce sa predovšetkým v päťdesiatych a čiastočne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia (pričom zahŕňali aj niektoré excesy), ani vonkajší tlak vtedajšieho vedenia ZSSR, ktorý viedol k opusteniu špecifickej československej cesty k socializmu a nekritickému prevzatiu sovietskeho modelu," uviedol Hrdlička.

Podľa Hrdličku na tomto fakte nezmenia nič ani deformácie prvej formy socializmu, hlavne vykonštruované politické procesy a antihumánne formy mocenského tlaku použitého proti odporcom, ale i proti mnohým nevinným občanom, vrátane komunistov a stúpencov socializmu.

"K tomuto však musíme dodať, že mnohí zahraniční a taktiež domáci odporcovia socializmu a nimi zneužití dezorientovaní ľudia neuznali demokraticky prijaté riešenie februárovej krízy v roku 1948 a legitimitu socialistického zriadenia. V rozpore so záujmami väčšiny začali aktívny odpor. K jeho rôznym formám, ku ktorým patrili sabotáže, teror a ničenie spoločného majetku, sa dnes hrdo hlásia a požadujú, aby boli ich aktivity ocenené ako "tretí odboj"," zdôraznil Hrdlička.

Podľa neho aj oni nesú nemalú zodpovednosť za atmosféru a obete 50. rokov. "Spolu so svojimi mnohými novembrovými a ponovembrovými následníkmi nesú aj zodpovednosť za to, že nebolo možné pokračovať v ceste sociálnej spravodlivosti a že obnovená zbohatlícka elita a jej pravicová politická reprezentácia dnes vedú nemilosrdnú ofenzívu proti politickej slobode, životnej úrovni a sociálnym istotám väčšiny občanov," dodal.

Hrdlička upozornil, že je historickou skutočnosťou, že práve zásluhou februára 1948 boli z každodenného života československej spoločnosti odstraňované dovtedy bežné javy, akými boli hlad, bieda, neistota, vykorisťovanie a nedôstojný život pracujúceho človeka. "Vďaka socializmu sa radový občan dočkal osemhodinového pracovného času, bezplatného a pre každého dostupného vzdelania, kde rozhodovali schopnosti a nie peniaze. Bezplatná a kvalitná zdravotnícka starostlivosť sa stala samozrejmosťou každodenného života," uviedol.

Ak existuje v dejinách Slovenska obdobie zlatého veku, tak to boli podľa Hrdličku roky po februári 1948. "Je to obdobie 40. rokov, počas ktorých zažilo Slovensko rozvoj dovtedy nebývalých rozmerov," uviedol. Hlavné poučenie z tohto obdobia i zo samotného februára 1948 vidia komunisti v tom, že nová forma socializmu musí vznikať na overených teoretických i praktických základoch komunistického hnutia, musí mať demokratický a samosprávny charakter a opierať sa o aktívnu podporu a dôveru občianskej verejnosti.