Africký mor zasiahol európske krajiny. Slovenský trh zaplavilo lacné mäso zo zahraničia

TOPOĽOVKA / Po tom, ako veterinári potvrdili výskyt afrického moru ošípaných v Belgicku, pre našich producentov sa začalo peklo. Hovoria o najhoršej situácii za posledné roky. Nemci výkup belgického mäsa obmedzili. Je ho teraz prebytok a zaplavuje trh východnej Európy. Naši chovatelia lacnému belgického mäsu konkurovať nedokážu. Kvalitná slovenská bravčovina tak končí v zahraničí.

Podľa štátnych veterinárov je situácia najhoršia v Rumunsku. Denne tam hlásia aj 10 prípadov výskytu afrického moru, a to hlavne u domácich ošípaných. V Poľsku sa ochorenie vyskytuje predovšetkým u diviakov. Najväčšia komplikácie ale spôsobil výskyt ochorenia v Belgicku. "Je to najhoršia situácia za posledných 12 rokov a hlavný vplyv má momentálne mor. Nemci výrazne obmedzili nákup belgického mäsa. Majú teda prebytok a snažia sa exportovať," uviedol Julián Škerlik, riaditeľ farmy Topoľovka a Kamenica nad Cirochou. 

+7 fotiek

Africký mor zasiahol európske krajiny. Slovenský trh zaplavilo lacné mäso zo zahraničia

​Z obavy, aby sa vírus nedostal na Slovensko, robia štátni veterinári zvýšené kontroly. "Berieme vzorky mäsa a tepelne neopracovaných výrobkov z tých krajín, kde sa vyskytuje mor. To znamená aj Belgicko," informoval Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. "Tento rok sa privezie o 15-tisíc ton mäsa viac ako minulý rok, ale za podstatne nižšie ceny, ako sú výrobné náklady. Tým pádom všetky naši chovatelia sú v strate," objasnil Andrej Imrich, predseda Zväzu chovateľov ošípaných. Naša produkcia preto končí v zahraničí a problém je kvalita toho, čo zostáva doma. Zväz chovateľov ošípaných náhodne zakúpil šesť vzoriek mäsa rôzneho pôvodu. Nitriansky výskumný ústav živočíšnej výroby sa pozrel na kvalitu. Najhoršie dopadlo mäso, ktoré k nám cestovalo najdlhšie. "Kým to sem dovezú, kým sa rozrábka urobí, prebehnú tri štyri dni. Potom sa dostáva mäso na pult vtedy, keď už musí byť spracované ale ľudia si ho ešte odložia na pár dní do chladničky," dodal Julián Škerlik.

Ako najkvalitnejšia vyšla bravčovina zo Slovenska. Tá napriek kvalite končí v zahraničí. Naši producenti ale cenu lacného mäsa z dovozu podliezť nedokážu. "Mäso bolo pekne vyfarbené, malo známky čerstvosti. Šťava zo slovenského mäsa, ktorá vytiekla, bola úplne minimálna, kým ostatné mäsá, ako napríklad poľské mäso, plávalo vo vlastnej šťave," opísala Martina Gondeková, Výskumný ústav živočíšnej výroby.

K slovenskému spotrebiteľovi sa reálne dostane iba 20 percent doma vyrobeného mäsa. Zvyšok odchádza na export. 

​