Výročie vzniku ČSR: Kiska s Dankom položili vence pred Štefánika

BRATISLAVA / Položením vencov k soche spoluzakladateľa Československa (ČSR) Milana Rastislava Štefánika v Bratislave si slovenský prezident Andrej Kiska a šéf parlamentu Andrej Danko pripomenuli výročie založenia ČSR. Obaja vedúci predstavitelia Slovenska pri tejto príležitosti označili Štefánika za poprednú osobnosť v dejinách krajiny. Redaktorka televízie JOJ sa predsedu parlamentu opýtala aj na odvolávanie z funkcie.

+10 fotiek

Kiska s Dankom položili vence pred Štefánika

​"Bez osoby Milana Rastislava Štefánika by Československo ako také nepochybne nevzniklo. Jeho podiel na vzniku Československa je obrovský. To, že zorganizoval československé légie, akoby prvý československú armádu, dalo legitimitu následným konaním," povedal Kiska.

Hlava slovenského štátu zmienila Štefánikovo heslo, že kto si myslí, že slobodu za nich vybojuje niekto iný, si ju nezaslúži. "Všetci, ktorí chcú lepšie Slovensko, a nie sú ochotní priložiť ruku k dielu, si ho tak trochu nezaslúžia. Usudzujem, že to platí aj pre Česko. Preto by sme si mali slová zakladateľa Československa vziať k srdcu a urobiť všetko pre to, aby zo Slovenska , ale aj z Česka, boli krajiny, na ktoré je každý občan hrdý," uviedol Kiska.

"Je veľká škoda, že generál Štefánik nás tak skoro opustil. Naše národy ho potrebovali najmä v ťažkých rokoch. Urobil by pre nás ešte veľa," uviedol predseda parlamentu Andrej Danko. Ocenil tiež pokojné rozdelenie československej federácie na konci roka 1992.

Štefánik tragicky zahynul vo veku 38 rokov pri nehode lietadla, ktorým sa v máji 1919 vracal do vlasti.

Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnil aj chargé d'affaires českého veľvyslanectva v Bratislave Pavol Sladký. Kladenie vencov sa uskutočnilo pred cestou Kisku a Danka na oficiálne oslavy vzniku ČSR do Prahy, kam pri tejto príležitosti už v sobotu prišiel slovenský premiér Peter Pellegrini.

Oficiálne oslavy založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov sú na Slovensku naplánované na utorok, kedy si krajina pripomína výročie prijatia Martinskej deklarácie, ktorou sa v roku 1918 slovenskí predstavitelia prihlásili k vzniku samostatného československého štátu. Osláv v Martine na severe krajiny sa zúčastnia vedúci politici ČR i Slovenska.

Slovensko si výročie Československa v uplynulých rokoch oficiálnymi oslavami nepripomínalo, 28. október v krajine na rozdiel od Česka nie je štátnym sviatkom. Sté výročie prijatia Martinskej deklarácie, ktoré pripadá na 30. októbra, si Slovensko pripomenie štátnym sviatkom.

Na otázku redaktorky TV JOJ Evy Bariovej ohľadom odvolávania z postu predsedu parlamentu odpovedal, že je neúctivá, ale vraj to bude rešpektovať.

Udalosti spojené so vznikom Československej republiky

28. júla 1914 – Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čo sa považuje za oficiálny začiatok I. svetovej vojny. Územie Čiech vtedy spadalo pod rakúsku časť monarchie, Slovensko patrilo do Uhorska. Do ozbrojených síl Rakúsko-Uhorska narukovali tisíce Čechov a Slovákov. Zároveň sa začínajú tvoriť základy zahraničného a domáceho odboja, ktorého cieľom je nezávislosť oboch národov spod monarchie

22. októbra 1915 – Zástupcovia Čechov a Slovákov podpísali v Spojených štátoch amerických Clevelandskú dohodu. Išlo o prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Dohoda deklarovala budúce spojenie českého a slovenského národa vo federatívnom zväzku štátov

13. február 1916 – V Paríži vznikla Československá národná rada. Išlo o reprezentatívny orgán československého zahraničného odboja. Rade predsedal Tomáš Garrigue Masaryk, podpredsedami boli M. R. Štefánik a Josef Dürich, generálnym tajomníkom Edvard Beneš

2. júla 1917 – Po bitke pri Zborove, ktorý spadal pod východný front I. svetovej vojny, zrušila ruská vláda všetky obmedzenia pri vytváraní československých vojenských jednotiek na svojom území. Tie sa v Rusku, ako aj vo Francúzsku vytvárali už od roku 1914. Základ tvorili tam žijúci Česi a Slováci, neskôr pribudli zajatci a dezertéri z armády Rakúsko-Uhorska. V Rusku následne viaceré vojenské jednotky vytvorili v októbri 1917 Československý zbor v Rusku. V roku 1917 sa československé vojenské jednotky začali tvoriť aj v Taliansku. Takzvané československé légie bojovali pôvodne proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, vojská v Rusku sa neskôr zapojili aj do občianskej vojny

31. mája 1918 – Zástupcovia Čechov a Slovákov podpísali v Spojených štátoch amerických Pittsburskú dohodu. Dohoda, ktorá nahrádzala dokument z roku 1915, schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem

18. októbra 1918 – Príslušníci zahraničného odboja Čechov a Slovákov vydali tzv. Washingtonskú deklaráciu. Jej podstatou bolo vyhlásenie zvrchovanej a nezávislej Československej republiky

28. októbra 1918 - Predstavitelia českého politického života spolu so zástupcom Slovákov Vavrom Šrobárom v Prahe vyhlásili založenie Československej republiky

30. októbra 1918 - Martinskou deklaráciou sa predstavitelia Slovákov prihlásili k vzniku Československa

11. novembra 1918 – Oficiálny koniec prvej svetovej vojny, s týmto dátumom sa spája aj rozpad Rakúsko-Uhorska