Záujem o štúdium v zahraničí stúpa. Na čo všetko sa študenti musia pripraviť?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Záujem Slovákov o štúdium v zahraničí každým rokom stúpa. Veľkým hitom je najnovšie Dánsko, no čoraz viac sa obzerajú aj za lacnejším Holandskom. Na veľtrhu zahraničných univerzít v Bratislave sa dozviete, čo všetko musia slovenskí študenti splniť a koľko za to zaplatia.
Podľa organizátorov veľtrhu ročne odchádza za štúdiom do zahraničia 8000 mladých Slovákov, z toho prevažná väčšina do Česka. Záujem je ale aj o univerzity na severe Európy. Podmienkou je dobrá znalosť angličtiny, slušné vysvedčenie zo strednej školy, ale aj pár tisíc na účte ako vstupný kapitál. "Na verejných školách v Dánsku sa neplatí školné, ale samozrejme, životné náklady sú vyššie ako na Slovensku," uviedla Nikoline, zástupkyňa Univerzity Aarhus. "Pred odchodom by som odporúčal úspory 3 až 4-tisíc na tie prvé mesiace. Každý študent, ktorý si nájde prácu na 10-12 hodín týždenne, má nárok na štipendium 750 eur," povedal Roman Hutira, organizátor veľtrhu.
Záujem o štúdium v zahraničí stúpa. Na čo všetko sa študenti musia pripraviť?
V Holandsku je ročné školné 2000 eur. Na druhej strane, tamojšia vláda vám dá pôžičku, ktorú môžete splácať 15 rokov. A ak si nájdete stálu brigádu, prilepšia vám ešte o 4 stovky mesačne. "Ak žijete na internáte, nakupujete v supermarketoch, varíte si sami a raz do týždňa si vyrazíte s priateľmi, postačí vám 600 eur na mesiac. Ak chcete žiť ako Holanďania, je to samozrejme oveľa drahšie," objasnila Milena. Univerzita HZ v Holandsku. Väčšina Holanďanov nastupuje do práce po ukončení bakalára. Magisterský titul si robia až po niekoľkých rokoch a často im ho zaplatí zamestnávateľ. Vyučujúci, ktorý len prednáša, je tam prežitok. "Máme spoločné diskusie, pracujeme na reálnych projektoch zo života, nacvičujeme rôzne úlohy. Je to kreatívne a inovatívne." dodala Milena.
Skúsenosť zo zahraničia má aj Gabriela. V Anglicku si robila doktorát a priznáva, že bez štipendia by to bolo ťažké. Ak ho však chcete získať, musia vám schváliť projekt. "Ja som sa šesť rokov na týchto prestížnych britských akadémiách venovala štúdiu slovenského myslenia a korupcie na Slovensku, a to veľmi zaujalo," povedala Gabriela Bereghazyová, absolventka a vydavateľka. Momentálne vydáva knihy o Slovensku. "Aby som ho zviditeľnila v zahraničí a k tomu mi pomohli kontakty, ktoré som získala v zahraničí. Treba si veriť, pretože Slováci naozaj majú na tú medzinárodnú konkurenciu," dodala Gabriela.
Denné štúdium v Británii stojí cez 9000 libier na rok. Podobne ako v Holandsku môžete požiadať o pôžičku. Aj tam si väčšina študentov privyrába v obchodoch a kaviarňach. "V septembri k nám nastúpilo 30 Slovákov. Majú veľký záujem o informačné technológie a počítače, pretože u vás je dopyt po týchto odborníkoch," vysvetlila Florizza Martinez, Univerzita Coventry. Jeden rok štúdia je venovaný výlučne praxi. "Medzinárodné skúsenosti získajú platenými stážami. Chodia na konferencie, exkurzie a v lete ich nabádame, aby sa venovali dobrovoľníctvu," dodala Florizza Martinez.
Štúdium v zahraničí je aj vstupnou bránou k zaujímavej práci. Slovenskí absolventi v európskych krajinách majú rovnaké príležitosti ako absolventi domáci.