Na Slovensku máme unikátné cintoríny. Rómsky, zvierací a aj pre šľachticov

BRATISLAVA / V týchto dňoch sú cintoríny azda najkrajšie z celého roka. Svojich blízkych a známych si ľudia prichádzajú uctiť zblízka i zďaleka.

Kysuce sú drsný región a vidieť to aj na cintorínoch. V dedinách Oščadnica a Povina je cintorín na strmom kopci. Ak teda chcú ľudia prísť k hrobom svojich blízkych, musia absolvovať takú malú krížovú cestu. "Do kopca tu treba ísť. Dobre, že je sucho, že neprší," hovoria obyvatelia dedín. Obidve obce ležia v horskom prostredí. A miestni vravia, že si vlastne ani nevedia predstaviť, že by ich cintorín bol niekde inde. Na prudké stúpanie medzi hrobmi sú zvyknutí.

Kedysi žilo v obci Poproč pri Košiciach až sedemdesiat obyvateľov, väčšina odišla za prácou a teraz je tu viac mŕtvych ako živých, ale na dušičky si svojich blízkych uctiť prídu."Samozrejme, veľa je tu ľudí, ktorí chodia z mesta. Pomáhame si, ako sa dá. Sme ako jedna veľká rodina," hovorí obyvateľ obce Milan. Všetci sa tu poznajú, a tak sa nemôže stať, že by niektorý hrob zostal zabudnutý. 

Na Slovensku máme aj rómsky cintorín. Je raritou nielen u nás, ale aj v Európe. Osada Podskalka. Pozostalí tu dodnes dodržiavajú staré zvyky. "Tak isto pálime sviečky, ako vy. U nás sa zvykne zapáliť aj cigareta alebo uliať nejaký tvrdý alkohol," opísal Peter Kudrač. "Je taký zvyk, že si nalejeme každý z nás jedno malé poldeci a jedno nalejeme aj na hrob," pokračuje Peter Kudrač. Mladí Rómovia sa tradíciám nebránia. Na zosnulých spomínajú aj po svojom. Na strmom kopci každý rok v deň pamiatky zosnulých vyskladajú z desiatok sviečok horiace srdce.

Zvierací cintorín

V Rakovci nad Ondavou našli miesto posledného odpočinku spoločenské zvieratá. Ich hrobové miesta sa podobajú na tie ľudské. "Je tu 20 hrobov. Väčšinou sú tu psy, mačky a jeden králik," vymenováva správca zvieracieho cintorína Vladimír Juhas. O hroby svojich miláčikov sa ľudia starajú rôzne. Úpravu si musí každý zabezpečiť individuálne. 

Cintorín je aj na nádvorí Ľubovnianského hradu, kde sú pochovaní významní šľachtici. Za múrmi odpočíva v piatich hroboch 6 ľudí. Od roku 1912 tu nikoho nepochovali. Miesto je prísne strážené a potrebuje špeciálnu starostlivosť vzhľadom na vek hrobov i na to, komu patria. Na toto miesto chodia zapaľovať sviečky aj šľachtici. Teraz na Dušicky si na majiteľov hradu , ktorí tu odpočívajú, spomenú hlavne turisti.