Komunistom sa nikdy nepodarilo zbaviť vysoké školy ľudí s kritickým myslením, tvrdí historička

BRATISLAVA / Slovensko a Česko si pripomínajú 29. výročie Nežnej revolúcie. Jedným z jej spúšťačov v novembri 1989 boli pochody bratislavských a pražských študentov počas pietnej spomienky na 50. výročie krvavých udalostí na českých vysokých školách v roku 1939.

+7 fotiek

Nežná revolúcia - 17. november 1989

Doktorandka na Katedre slovenských dejín Filozofickej fakulty UK Marta Glossová, ktorá sa venuje dejinám študentstva na Slovensku v tejto súvislosti uviedla, že dôvodov, pre ktoré to boli práve študenti kto sa postavil neslobode bolo viacero. "Komunistickému vedeniu štátu sa napriek veľkej snahe nikdy nepodarilo vysoké školy úplne „vyčistiť“ od ľudí s kritickým a nedogmatickým myslením,“ zdôraznila.

Ďalším dôvodom podľa Glossovej bolo, že študenti sú koncentrovaní v univerzitných mestách a tvoria komunitu s veľkou mierou súdržnosti. "Študenti ešte nemajú vlastnú rodinu, deti či zamestnanie, čiže môžu si dovoliť viac riskovať," vysvetlila ďalší z dôvodov. Študenti sa tiež podľa Glossovej ľahšie môžu stať tvárou boja za slobodu, lebo sú verejnosťou vnímaní ako mladí, krehkí, zraniteľní. "Ak sa voči nim použije násilie, strhne to aj ďalších," skonštatovala.

Nie všetci študenti podľa historičky bojovali za slobodu a demokraciu, mnohí sa snažili byť politicky "neviditeľní" a aj na opačnej strane „barikády“ stáli študenti, ktorí sa označovali za pokrokových, progresívnych, a to či už z presvedčenia alebo kvôli výhodám, ktoré prinášala lojálnosť voči režimu. "Pri študentoch bojujúcich za slobodu a demokraciu išlo skôr o menšinu, no odvážnu a tvorivú, ktorá sa v kritickej chvíli nezľakla vziať aktivitu do vlastných rúk a aj vďaka ktorej dnes máme demokratickú a slobodnú krajinu,“ dodala Glossová.

Pred 29. rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu, 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek.

Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.

​Ako si na túto udalosť spomínajú hlavní aktéri?

Na stretnutí takzvaného Klubu 89 si niekoľko tvárí novembra 1989 pripomenulo udalosti spred 29 rokov. "Revolúcia dosiahla slobodné voľby," povedal herec a exminister zahraničných vecí Milan Kňažko.

Napriek tomu, že niektorí dnešní politici spochybňujú november 1989 ako niečo bezvýznamné a mladí o Nežnej revolúcii vedia veľmi málo, podľa pamätníkov jej odkaz pretrváva. "Som presvedčení, že ten vklad 17. novembra 1989 trvá. Prekonanie jeho následkov a priaznivých dôsledkov, to je úloha, ktorá nie je splniteľná," uviedol dramatik a exminister kultúry Milan Uhde. 

​