Politici o spoločnosti 29 rokov po Nežnej revolúcii: Stráca sa sloboda, ľudia sú z politiky frustrovaní

BRATISLAVA / V sobotu si pripomíname 29. výročie Nežnej revolúcie. K historickej udalosti sa vyjadrili aj predstavitelia politických strán. Politici sa bez ohľadu na politickú stranu, v ktorej pôsobia zhodujú v tom, že sa po 29 rokoch v spoločnosti stráca sloboda. Opozícia vyzýva, aby sme zmenili stav, v akom sa nachádza súčasná demokratická spoločnosť.

Sloboda, výdobytok Nežnej revolúcie, sa pomaly stráca, uviedol Podmanický zo Smer-SD

Po takmer 30 rokoch od Nežnej revolúcie sa jej výdobytok, teda sloboda, podľa poslanca NR SR za Smer-SD Jána Podmanického pomaly stráca. Ako povedal, prvé roky po Nežnej revolúcii bola celkom viditeľná sloboda prejavu, aj sloboda bádania. Pripomenul, že média, politici, historici, politológovia mohli pomerne slobodne komunikovať aj ťažšie témy, neexistovala obava z postihu za prejavený názor. "Falošné pravidlá politickej korektnosti určujú o čom sa môže diskutovať a o čom sa nemôže diskutovať, určujú, ktorý názor je ten správny, a ktorý názor treba odsúdiť. Ani sme sa nenazdali a pomaly sme prišli o slobodu prejavu, minimálne v prostredí hlavného prúdu," zdôraznil Podmanický.

​Po Nežnej revolúcii bolo podľa poslanca Smeru bežné, že v televíznych a rozhlasových reláciách, bolo objektívne zastúpenie hostí. "Dnes dostávajú priestor len tí „správni“ historici, politológovia, sociológovia. Nehľadá sa pravda, robí sa propaganda. Niekedy mám pocit, že stav našej spoločnosti sa príliš podobá na stav slovenskej spoločnosti na sklonku normalizácie: hlavné média obhajujú len jeden politický názor, namiesto Moskvy je pre nás vzorom Brusel, imperialistický nepriateľ už nie je USA, ale Rusko, a ten, kto má iný názor je prenasledovaný v tom lepšom prípade mediálne, v horšom prípade aj trestnoprávne," vyhlásil.

November nebol premrhaný, tvrdí Sólymos z Most-Híd

Osmičkové roky boli podľa strany Most-Híd v histórii nášho štátu, aj samostatného, aj spoločného, prelomové. Ako povedal podpredseda strany Most-Híd, podpredseda vlády a ministra životného prostredia László Sólymos, v týchto dňoch si spomíname na udalosti v rokoch deviatkových. "Na udalosti na jeseň v roku 1939 a 1989, na postoje študentov, ktoré rozhýbali celú spoločnosť, na študentské demonštrácie v Prahe a Bratislave, ktoré pred 29 rokmi odštartovali nežnú revolúciu a pád celého režimu," povedal. November podľa Sólymosa odštartoval veľkú a komplikovanú cestu tejto krajiny do civilizovanej časti sveta. "Za tých 29 rokov sme prešli veľký kus cesty. Sme v EÚ, sme v NATO, útočný nacionalizmus je dnes na periférii a dúfam, že tam i ostane. Považujem za obzvlášť dôležité, že sa z roka na rok zvyšujú nároky verejnosti na to, ako má krajina fungovať," vyhlásil vicepremiér. Podľa Sólymosa je to dôležitým signálom toho, že patríme do civilizovanej spoločnosti a november nebol premrhaný, ako si niektorí myslia.

+23 fotiek

Béla Bugár

Ľudia na novembrových námestiach vybojovali slobodné voľby, vďaka ktorým sme mohli začať budovať základy demokratickej spoločnosti. Práve udalosti ostatných dní nám ukazujú, aká je naša demokracia krehká. "Fabulácia a šírenie konšpiračných teórií nie je najvhodnejším spôsobom pripomínať udalosti v roku 1989. Výročie boja za slobodu a demokraciu by sme nemali využiť na spochybňovanie toho, za čo sme vtedy bojovali, za slobodu slova, slobodu prejavu, slobodu zhromažďovania," vyhlásil predseda Mosta-Híd Béla Bugár. Podľa Bugára zažívame komplikované časy aj na Slovensku, aj vo V4, aj v EÚ. O to väčšia je podľa neho úloha a zodpovednosť demokraticky zmýšľajúcich ľudí pri spravovaní krajiny.

Krátko po deviatej sa na námestí SNP v Bratislave stretli čelní predstavitelia strany Most-Híd. Po tom, čo položili veniec a zapálili sviečky, veľmi otvorene hovorili o tom, prečo nechcú stáť po boku predsedu národnej rady Andreja Danka pri pietnom akte o dve hodiny neskôr. "Medzi nami to vrie, nebolo by to vhodné. Ja som sa už vyjadril. Myslím si, že Danko by mal vysvetliť všetko okolo toho, mal by povedať, čo urobí ďalej," povedal predseda strany Béla Bugár.

Ľudia sú z politiky frustrovaní, tvrdí Pčolinský zo Sme rodina

Po 29 rokoch od Nežnej revolúcie sme podľa podpredsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského svedkami frustrácie a apatie z politiky a politikov. Ako povedal ľudia očakávajú od politikov a štátu pomoc v ťažkých situáciách, ale tej sa im dostáva len v minimálnej miere. "Štát a politici by mali tvrdo pracovať na prinavrátení dôvery občanov v štát a ich zástupcov, pretože ideály, s ktorými išli ľudia 17.novembra na námestia sa vytratili a ostala len trpká pachuť," povedal. Podľa poslankyne NR SR za Sme rodina Adriany Pčolinskej 17. november 1989 znamenal najväčšiu koncentráciu túžby po slobode, po nádeji, po lepšom živote. "Nežná revolúcia znamenala najväčšiu koncentráciu ohľaduplnosti, lásky, tolerancie, hrdosti na vlastný štát," povedala s tým, že nikdy nesmieme zabudnúť na obete totality, na zneužívanie štátnej moci, na neprávosť a morálny rozklad spoločnosti. 

Ukončime neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, vyzýva OĽaNO

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti navrhuje ukončiť po 29 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti. Podľa poslancov Národnej rady SR za OĽaNO dnes tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, poberajú vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo trpeli, majú nízke starobné dôchodky. Preto prichádzajú s návrhom novely zákona o protikomunistickom odboji, ktorým chcú zaviesť plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent. "Keďže návrh zákona si neberie za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale najmä odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu, návrhom zákona sa súčasne priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur," uviedli v dôvodovej správe k návrhu.

+10 fotiek

Veronika Remišová

Slovensko stojí podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽaNO Veroniky Remišovej opäť na križovatke ako v roku 1989. Ako povedala, už je to takmer 30 rokov, čo sme porazili komunizmus. "Mysleli sme si, že sloboda je naša, raz a navždy. No prišiel mečiarizmus, ktorý nás doviedol na okraj priepasti. Prišla generácia politikov, ktorí našu krajinu drancujú a využívajú len na vlastné obohatenie sa. Generácia politikov, ktorá nemá pre Slovensko žiadnu štátotvornú myšlienku a samotnú existenciu štátu vidí len ako príležitosť na profit," zdôraznila.

Podľa Remišovej v súčasnosti znovu máme šancu vybrať si, aký bude náš zajtrajšok a aký bude charakter Slovenska a jeho budúcnosť. "Či to bude štát, kde právo a spravodlivosť bude platiť pre každého rovnako. Štát, kde talent, energia a húževnatosť budú odmenené a za poctivú prácu dostanú ľudia riadne zaplatené. Krajina, kde dane budú ľudia platiť s hrdosťou, pretože budú rozumnou investíciou do budúcnosti našich detí. Krajinou, kde politici budú s pokorou spravovať Slovensko, ktoré im ľudia zverili," uviedla.

Všetci podľa šéfky poslaneckého klubu OĽaNO vieme, akým prekážkam čelíme. "Čo nám však dnes chýba, je politika zdravého rozumu, bez malicherností a vzájomných hádok. Ťažké rozhodnutia, ktoré zoberú Slovensko oligarchom a vrátia ho naspäť ľuďom. A nadovšetko potrebujeme odvážnych ľudí, ktorí povedú krajinu aj v ťažkých časoch," vyhlásila s tým, že naša nádej na lepšie Slovensko je dnes väčšia ako prekážky, ktoré nám stoja v ceste.

Nositeľom moci v spoločnosti sú ľudia, ktorí v nej žijú, zvýrazňuje prezident Kiska

"Pred 29 rokmi sme si vybojovali slobodu, demokraciu a ešte čosi veľmi dôležité. Vlastnú dôstojnosť. Na námestiach sme ukázali, kto je skutočným nositeľom moci v spoločnosti. Nie štát, nie vláda, nie komunistická strana a jej funkcionári — ale ľudia, ktorí tu žijú. 17. novembra 1989 sme na námestiach poslali do histórie neľudský režim, ktorý mnohým ublížil, mnohým zničil či dokonca zobral život. 17. november je však dôkazom, že ani štyri desaťročia útlaku a úpornej snahy nedokázali vymazať z našej spoločnosti túžbu po slobode, rešpekt k sebe samému i k druhým ľuďom," píše sa vo vyhlásení prezidenta Andreja Kisku k 17. novembru. 

V piatok boli vo viacerých mestách na celom Slovensku ľudia všetkých generácií opäť na námestiach. "Nahlas a veľmi jasne ukázali všetkým tým, ktorí 17. november 1989 nepochopili alebo si ho nevšimli, kto je v slobodnej a demokratickej spoločnosti pánom. Opäť pripomenuli, že rešpekt k slobode prejavu, právu protestovať, vyjadrovať názor na smerovanie našej krajiny má patriť k základnej výbave každého jedného politika, ústavného činiteľa, predstaviteľa verejnej moci. A že po 29 rokoch od pádu komunistického režimu je už najvyšší čas, aby to došlo úplne všetkým. Som presvedčený, že bez ohľadu na mnohé problémy, ktorým na Slovensku čelíme, je 17. november dôvodom na radosť a oslavu. Práve vďaka novembru 1989 môžeme všetky výzvy zvládnuť a som presvedčený, že ich zvládneme. Pretože sme slobodní. 17. november je najdôležitejším dňom našich moderných dejín. A asi aj najkrajším "civilným" sviatkom v našom kalendári. Je to deň, keď oslavujeme mladosť, odvahu, slobodu — hodnoty, na ktorých stojí moderné Slovensko. Hodnoty, vďaka ktorým sa zo skupiny ľudí stáva spoločenstvo, z krajiny sa stáva slobodný a demokratický štát," dodáva prezident. 

O druhej popoludní si Deň boja za slobodu a demokraciu uctili kladením vencov aj prezident Andrej Kiska a premiér Peter Pellegrini s podpredsedami vlády.

Kvety od Babiša skončili v koši

Premiér Českej republiky Andrej Babiš zapálil sviečku na Národnej triede už o polnoci, pretože odlieta za svojím synom do Švajčiarska. V noci prišiel na Národnú triedu aj Tomio Okamura. Prví účastníci ohlásených akcií ale potom hodili ich vence do koša. Na miesto prišiel aj policajný kordón. Okolo ôsmej hodiny prišiel k pamätnej tabuli minister vnútra Jan Hamáček, ktorý sa predieral davom za piskotu a kriku „Hanba!“, a následne skončila v koši aj jeho kytica. Naopak, predsedu Senátu Milana Štěcha, ktorý prišiel na miesto tiež položiť kvety, privítal nadšený potlesk.

Uzavretie vysokých škôl nacistami v roku 1939 aj študentské demonštrácie, ktoré sa konali o 50 rokov neskôr, v piatok v Prahe pripomenie hneď niekoľko akcií. Tou najväčšou by malo byť Korzo Národní s podtitulom „Ďakujeme, že môžeme!“. V rámci tejto akcie prejde po ulici sprievod nazvaný Sametové posvícení, počas ktorého budú ľudia počúvať zvukové kulisy mapujúce priebeh toho, čo sa na Národnej triede dialo 17. novembra 1989. Priamo pred pamätníkom potom zaznie známa pieseň Modlitba pro Martu.

​

​

​

​