Obce hľadajú pomocníkov na odpratávanie snehu, takto si môžete privyrobiť

BRATISLAVA,KEŽMAROK / Každoročná dilema s odpratávaním snehu z verejných priestranstiev je opäť tu. Mala by ju vyriešiť nová legislatíva. Kým doteraz to bolo tak, že o obecný chodník sa mali starať obyvatelia priľahlých budov, po novom už túto povinnosť nemajú. Presunula sa na mestá a obce, ktoré nadšené nie sú.

"Po novom, ten kto vlastní chodník, ten má zabezpečiť aj zimnú údržbu," hovorí dopravný analytik Jozef Drahovský. V praxi to znamená asi toľko, že väčšinu chodníkov na Slovensku vlastnia mestá a obce. Tie sa však už teraz obávajú ako túto ich novú povinnosť zvládnu.

"Podľa nášho názoru, je táto povinnosť a paragrafy v praxi nevykonateľné pretože, na jednej strane to spôsobí obrovský nárast výdavkov v súvislosti so zimnou údržbou, so zapožičaním techniky, obstaraním techniky, obstaraním veľkého množstva posypového materiálu. Ale aj s nedostatkom pracovných síl. Teda ľudí, ktorí by to v praxi vykonávali," povedal hovorca združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. 

Nedostatok pracovníkov, by mestá mohli vyriešiť napríklad tým, že ponúknu chodníky na adopciu. Znie to síce netradične, ale v tejto súvislosti vymysleli v Kežmarku celkom zaujímavý adopčný program. Kežmarčania si mohli osvojiť časti chodníkov, kde by sa mestské stroje nemali šancu dostať. Pracovníci technických služieb si vytvorili mapu a všetko, čo je adoptované, zvýraznili modrou farbou.

Dobrý nápad

"Systém je nastavený tak, že ak napadne viac ako 5 centimetrov snehu, tak dostanú hromadnú smsku a pôjdu čistiť," opisuje Zuzana Šlosárová, komunikačný manažér mesta Kežmarok. Mesto dá ľuďom potrebné pracovné náradie a aj im za tieto služby zaplatí. Štyri eurá ne jednu hodinu. 

"Podmienkou je, že musia vyčistiť 50 metrov chodníkov za hodinu," dodáva Zuzana. "Považujem to za veľmi dobrý nápad. Takto obec môže tú prácu si objednávať u ľudí, ktorí tam bývajú. A oni môžu zasiahnuť hocikedy, keď sa zmení počasie. Čo sa týka ľudí, majú ďalšiu možnosť, zarobiť si," myslíš si Drahovský. 

Podľa právnika je však dôležité, aby zmluvné podmienky medzi mestom a človekom, ktorý si chodník adoptuje, boli jednoznačne nastavené. "Treba povedať, že pôjde o náročnejšiu zmluvu, kde evidentne musí byť deklarované, kto zodpovedá za prípadnú náhradu škody. Pri pošmyknutí, snehu, neudržiavaní chodníka a podobne," vysvetľuje právnik Pavel Hagyari.

Úrazy na chodníkoch

"Akýkoľvek úraz, ktorý bude spôsobený práve v súvislosti s týmito chodníkmi, cestami a verejnými priestranstvami, tak práve samospráva bude tá, ktorá ho bude musieť finančne urovnať. To znamená, že táto legislatíva pre nás nie je priaznivá a výrazne zasahuje do ekonomickej stability a výdavkov rozpočtov," informuje Kaliňák. 

Samotná adopcia chodníkov sa však mestám a obciam celkom pozdáva. "Na Slovensku už máme niekoľko samospráv, ktoré išli napríklad do celoročnej údržby verejných priestranstiev alebo do kosenia trávnatých plôch svojimi obyvateľmi, upevňuje to pozitívny vzťah ľudí a teda lokálpatriotizmus a na druhej strane, samosprávy tým šetria, pretože nie sú odkázané od toho, aby míňali vysoké peniaze za firmy, ktoré to budú zabezpečovať na základe verejných obstarávaní," dodáva hovorca združenia miest a obcí Slovenska.

​