Pravoslávni veriaci slávia Veľkú noc až v apríli

V čase keď ostatné kresťanské cirkvi oslavujú Veľkú noc, pravoslávni majú pôst.

Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku bude sláviť veľkonočné sviatky až na konci apríla. Ako uviedol pravoslávny pop Michal Džugan, veľkonočná nedeľa pre pravoslávnych pripadá tento rok na 27. apríla.

V čase keď ostatné kresťanské cirkvi oslavujú Veľkú noc, pravoslávni majú pôst. Táto nedeľa je druhá pôstna. Podľa Džugana aj v pravoslávnej cirkvi pôst trvá 40 dní, ale je prísnejší.

Veriaci by sa mali zdržať mäsitých, aj mliečnych pokrmov celé pôstne obdobie. K pôstu tiež treba prirátať dni Strastného týždňa, v ktorom si pripomínajú umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša. Veľký pôst tak trvá od nedele syropôstnej do svätej Paschy.

V pôste sa veriaci majú viac modliť, robiť dobré skutky, chrániť sa najrôznejších zlozvykov (alkohol, fajčenie) a pôstne jedlá jesť striedmo. Pravoslávni kresťania nerobia v pôste žiadne zábavy a hostiny. Keď sa vyskytnú krstiny, pohostenie sa odloží na neskorší čas.

Vo Veľkom pôste v sobotu a v nedeľu nie je prísny pôst , ale to neznamená, že môžu jesť mastné jedlá. Podľa cirkevných nariadení napríklad rybu môžu jesť vo Veľkom pôste iba na Zvestovanie a na Kvetnú nedeľu.

Pravoslávni veriaci sa väčšinou cez všetky pôsty zdržujú mäsa a v stredu a piatok aj mliečnych jedál, ktorých sa zdržujú aj celý prvý a posledný týždeň pôstu. Tí , ktorí sa stravujú vo verejných jedálňach, vyberajú si pôstne jedlá, v stredu a piatok si berú z domu suché jedlo.

Vo Veľkom pôste sa od základov mení liturgický život pravoslávnej cirkvi. Svätú Štyridsiatnicu, ako tiež býva nazývaná veľkopôstna doba, otvárajú pravoslávni počas prvých štyroch dní prvého pôstneho týždňa čítaním duchovne hlbokého textu kajúceho kánonu sv. Ondreja, biskupa krétskeho, ktorý poetickými slovami zhŕňa význam pokánia v živote každého človeka.

Liturgia sv. Jána Zlatoústeho ustupuje v nedeľu liturgii sv. Bazila Veľkého, ktorá hlbšie popisuje udalosti spásy. Pravoslávni kresťania sa v stredy a piatky veľkopôstnych týždňov schádzajú k sláveniu liturgie Vopred posvätených darov, vlastne upravenej večernej bohoslužby spojenej s rozdávaním svätého Prijímania.

V pôste pristupujú veriaci k "tajine" - sviatosti pokánia, v ktorej Bohu odovzdávajú všetky svoje hriechy a nedostatky a vyznávajú sa mu z vlastnej bezmocnosti a otroctva vášni.