Násilné potlačenie sviečkovej manifestácie je treba vyšetriť

Sviečková manifestácia 25. marca 1988 bola hviezdnym okamihom Slovenska, pripomínajú Konzervatívni demokrati Slovenska

Súčastí politici by sa mali zasadiť za vyšetrenie násilného potlačenia protestnej akcie 25. marca 1988, známej ako sviečková manifestácia, na bratislavskom Hviezdoslavom námestí.

Vyzývajú ich k tomu Demokratická únia a Demokratická strana, ktorých stanovisko poskytol Ján Budaj a Dušan Bobrík. To, či sa po rokoch vyšetrí odsúdeniahodný zásah režimu voči občanom, majú v rukách iba poslanci NR SR, zdôrazňuje sa v tlačovej správe.

Podľa DÚ a DS jednou cestou je napríklad zrušenie amnestie, ktorá v minulosti zabránila vyšetreniu, ďalšou posilnenie kompetencií Ústavu pamäti národa alebo k tomu určeného parlamentného výboru. Ak poslanci zostanú iba pri deklamáciách, prevezmú zodpovednosť za to, že nevyšetrenie násilností na Veľký piatok roku 1988 zostane absurdnou kapitolou ponovembrových dejín Slovenska, uvádza sa ďalej v tlačovej správe.

Sviečková manifestácia 25. marca 1988 bola nenásilným, pokojným a vznešeným vystúpením slovenských občanov za slobodu a ľudské práva pre všetkých.

Bola hviezdnym okamihom Slovenska a významným spôsobom prispela k pádu komunistického režimu a príchodu slobody, pripomínajú Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). Ako sa uvádza v tlačovej správe, ktorú poskytol hovorca prípravného výboru KDS Vladimír Palko, po dlhých rokoch bola prvým masovým vystúpením občanov za slobodu v celom bývalom sovietskom bloku.

Bratislavská sviečková manifestácia z marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred dvoma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.

Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.

Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách.

Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.