Slovensko chce vytvoriť databázu o obchodovaní s ľuďmi

Obchodovanie s ľuďmi je najhorší obchod, aký môže byť, tvrdí štátny tajomník MV SR Vladimír Čečot.

Témou dvojdňovej medzinárodnej konferencie pod názvom Obchodovanie s ľuďmi - výzvy v strednej Európe, ktorá sa dnes začala v bratislavskom hoteli Bôrik, je nielen zmapovanie aktuálnej situácie okolo tohto druhu trestnej činnosti na Slovensku a v krajinách Európskej únie (EÚ), ale aj tvorba legislatívy a právnej ochrany obetí obchodu s ľuďmi.

Na podujatí, ktoré v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR pripravila Kancelária Európskeho parlamentu v SR, Medzinárodná organizácia pre migráciu a Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu, sa stretlo približne sto odborníkov z krajín Európskej únie a zámoria.

"Obchod s ľuďmi je najhorším obchodom, ktorý môže byť," zdôraznil štátny tajomník MV SR a národný koordinátor pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi Vladimír Čečot a dodal, že "ambíciou konferencie nie je iba zdokumentovať rozmery obchodu s ľuďmi, ale aj nájsť účinné spôsoby ako týmto trestným činom predísť, ako obetiam tohto nelegálneho obchodu pomôcť, aby sa obeťami nestali."

Prácu odborníkov na tento druh kriminality sťažuje najmä to, že obete obchodovania s ľuďmi sú pre vyšetrovateľov veľmi ťažko definovateľné a ťažko sa s nimi komunikuje. Ľudia, ktorí sa stanú predmetom tohto obchodu, sa veľmi neradi k nemu priznávajú a neradi o tom hovoria.

"Obchodovanie s ľuďmi je typom kriminality, v ktorej sú väčšinou páchateľmi muži a obeťami ženy. Slovensko sa s touto neželanou kriminalitou stretáva najmä po otvorení schengenskej hranice, keď jej priepustnosť je pomerne vysoká," povedal Čečot. Slovensko razantne vstúpilo do boja proti obchodovaniu s ľuďmi a na potieranie týchto trestných činov vyčlenilo štyrikrát viac financií ako doteraz.

Europoslankyňa Edit Bauer na stretnutí s novinármi uviedla, že v Európe sa ročne objaví sto až dvesto tisíc prípadov obchodovania s ľuďmi, pri ktorých však nejde iba o obchod s dievčatami a mladými ženami v sexuálnom priemysle, ale aj o nútenú prácu žien, mužov a detí v poľnohospodárstve, v rôznych priemyselných odvetviach, v reštauráciách a najmä v domácnostiach.

Práve posledná oblasť vynútenej práce sa podľa europoslankyne dá iba veľmi ťažko dokázať. "Ak si myslíme, že obchodovanie s ľuďmi na Slovensku a v Európe nie je, tak sme na veľkom omyle," dodala.

K jej slovám sa pridala aj Kristiina Kangaspunta, riaditeľka Sekcie obchodovania s ľuďmi Úradu OSN pre drogy a kriminalitu. "Obchodovanie s ľuďmi sa nesmie zamieňať s pašovaním migrantov. To sú dve rozdielne veci. Najväčším problémom pri prevencii obchodovania s ľuďmi je identifikácia obetí. A hoci v oblasti prevencie sme v minulosti urobili veľmi veľa, výsledok našej snahy nepoznáme. Nevieme, s akým výsledkom sa skončili mediálne kampane a vysvetľovacie iniciatívy, pretože doteraz absentuje ich vyhodnotenie. Preto vítame iniciatívu Slovenska, ktoré sa podujalo zriadiť centrálnu databázu údajov o obchodovaní s ľuďmi v krajinách EÚ."

Slovenská aktivita vychádza aj z toho, že obeťami obchodu s ľuďmi sú predovšetkým mladí ľudia vo veku od 18 do 25 rokov. Sú to ľudia najmä z rómskeho prostredia, respektíve z prostredia ilegálnych migrantov, z utečeneckých táborov a takzvané "deti ulice."

Europoslankyňa Anna Záborská oboznámila účastníkov konferencie so slovenskou iniciatívou pod názvom "Viete teraz, kde je vaše dieťa?" Predmetom tejto kampane je apel na rodičov, aby si viac všímali aktivity svojich ratolestí vo voľnom čase, keď sú mimo domu.

Riaditeľka bratislavského centra IOM Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatráľová uviedla, že za jeden a pol roka na Slovensku evidovali okolo tridsať prípadov obchodu s ľuďmi a nútenej práce v zahraničí. Z troch desiatok obetí (13 bolo Rómov) iba dvadsaťjeden osôb (z toho 19 žien) prijalo pomoc IOM a bolo ochotných hovoriť o svojich zlých skúsenostiach.

Z ich výpovedí vysvitlo, že väčšina z nich sa nechala zlákať do zahraničia pod zámienkou dobre platenej práce, z ktorej sa neskôr vykľul podvod, respektíve nútená práca (šesť prípadov) a sexuálne služby (15 prípadov).