Kupónová privatizácia straší aj po desaťročiach. Exekútori naďalej vymáhajú dlhy

BRATISLAVA / Kupónová privatizácia nedá pokoj ani po dvoch desaťročiach. Exekútori aj naďalej vymáhajú dlhy, ktoré počas nej vznikli. Najčastejšie ide o pôžičky, ktoré si ľudia vzali, aby si mohli kúpiť kupónovú knižku. Dlh ale môže vzniknúť aj za vedenie účtu s bezcennými akciami.

Pán Gabriel sa len nedávno dozvedel, že má 18-ročný dlh z kupónovej privatizácie. K dnešku presahuje už 1000 eur. Knižku si kúpil za neštandardných okolností, a to keď si odpykával trest vo väzení. Tvrdí ale, že pôžičku si ako väzeň odpracoval. "Za 18 mesiacov som si to vyplatil, mal som odtiaľ výstup a tú kupónovú knižku mi dali," uviedol dlžník Gabriel Didi. Po odchode z väzenia ho neprijali naspäť do práce. Potreboval peniaze, a tak knižku predal. Vyplatili ho na ruku bez potvrdenia, a to bolo poslednýkrát, čo sa o ňu zaujímal. "Ja som to predal v Bratislave. Dostal som za to 3000 korún," dodal dlžník. 

+4 fotky

Kupónová privatizácia straší aj po desaťročiach. Exekútori naďalej vymáhajú dlhy

​Podľa informácií TV JOJ mu dlh vznikol v Harvardskej investičnej spoločnosti. Tá ale už dávno zanikla a pohľadávka prešla na ďalšiu firmu. Právne je to v poriadku. "Stáva sa, že oprávnený predá alebo postúpi pohľadávku inému subjektu, je to bežné, robí sa to a právnická osoba nemá povinnosť o tom informovať dlžníka," vysvetlila Zuzana Kubovičová, centrum právnej pomoci v Bratislave. "Momentálne prebieha 3 milióny exekúcií, ministerstvo spravodlivosti z kapacitných dôvodov nemá možnosť riešiť individuálne prípady, aj čo sa týka kupónovej privatizácie," informovala Zuzana Drobová, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Podľa ministerstva spravodlivosti by pán Gabriel ešte mohol napadnúť exekúciu z dôvodu premlčania. Okrem nesplatených pôžičiek ale istá časť exekúcií súvisí aj s niečím iným. "Ľudia majú bezcenné akcie, ktoré ale sú vedené na účte a za tento účet musia platiť poplatky, o ktorom ale často nevedia," objasnil Michal Páleník, odborník na sociálne veci. 

Cenné papiere bez hodnoty mohli majitelia bezodplatne previesť na štát medzi rokmi 2009 až 2016. Teraz je takýto prevod možný už len cez obchodníkov s cennými papiermi, ktorí ale túto službu poskytujú za poplatok. "Predtým, ako sa majiteľ rozhodne previesť svoje cenné papiere, odporúčame, aby si dôsledne preveril ich trhovú hodnotu," povedala Dagmar Kopuncová, Centrálny depozitár cenných papierov. To, či vôbec ešte majú nejaké cenné akcie či dlhopisy vedia zistiť v Centrálnom depozitári cenných papierov, dokonca aj na ich webstránke, stačí rodné číslo. Emailom sa tam môžu informovať aj o tom, či nemajú dlh za vedenie účtu. Centrálny depozitár momentálne registruje 220 tisíc účtov fyzických osôb, takmer polovica z nich patrí zosnulým. Ani tu sa však reálne čísla o kupónovej privatizácii nedozviete. "Centrálny depozitár neregistruje, ktoré účty boli zriadené počas kupónovej privatizácie a ktoré až neskôr," dodala Dagmar Kopuncová.