5°
Bratislava
Spája nás Dunaj a aj história. Jedinečný spev srbského zboru si mohli vychutnať v Komárne
Spája nás Dunaj a aj história. Jedinečný spev srbského zboru si mohli vychutnať v Komárne
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KOMÁRNO / Spája nás nielen Dunaj, ale aj história. Srbi na Slovensku počas stáročí prispeli k životu na území dnešného Slovenska nielen ekonomicky, aj ale duchovne. Zbor z najväčšieho mužského kláštora Kovyľ v Novom Sade sprevádzal v komárňanskom pravoslávnom chráme predstavenie jedinečnej publikácie.
"Bol to skutočne ohromný duchovný zážitok a strašne niečo krásne a neopísateľné," uviedol Miroslav Krutský, duchovný správca cirkevnej obce Komárno. "V Komárňanskom chráme v dávnych dobách takéto hlasy asi počuť bolo. Ale už niekoľko desaťročí a možno aj storočí nie," povedala Oľga Sedrovičová, združenie RES Artis.
Spája nás Dunaj a aj história. Jedinečný spev srbského zboru si mohli vychutnať v Komárne
Jednohlasný starobylý byzantský chorál, ktorý sa u nás už takmer nepožíva, znel v pravoslávnej cerkvi v Komárne, vďaka zboru najväčšieho mužského kláštora v Srbsku, pri špeciálnej príležitosti. "Práve tu boli prvé slová, ktoré som v Srbčine počul, o rok som potom išiel do Srbska, počul som prvýkrát Ochridský prológ a dneska po 20 rokoch môžem prezentovať túto knihu práve v tomto meste a v tomto chráme," vysvetlil Peter Soroka, pravoslávny duchovný z Osadného.
Slovenský preklad Ochridského prológu pribudol k prekladom vo svetových jazykoch. Životy svätých, básne, úvahy, rozjímania a besedy na každý deň v roku sú určené všetkým bez rozdielu vierovyznania. "V srbskom jazyku je to asi 1055 strán a v slovenčine iba 992, kniha má 1,4 kila, je to taká slušná práca, robili sme to prakticky 5 rokov. Tá kniha má obrovský význam nielen pre nás pravoslávnych na Slovensku, ale všeobecne pre slovenského čitateľa," povedal Peter Soroka.
"Na Slovensku Srbi momentálne majú takú piatu vlnu kolonizácie, to je pracovná, ale tu v Komárne bola tá najslávnejšia, historicky, aj duchovne," informovala Oľga Sedrovičová. Srbi, v 17. storočí vytláčaní Turkami, utekali na Sever a podaktorým sa Komárno stalo druhým domovom. Dokonca ako žoldnieri najatí cisárskym dvorom bránili tunajšiu pevnosť pred Turkami. "Mesto za ich historickú prosperitu vďačí práve Srbom, ktorí postavili chrám, kedysi srbský, hlavná ulica v Komárne sa kedysi nazývala Srbskou ulicou. Obchodovali s drevom, so soľou, s obilím a s inými komoditami a z Komárna ich odvážali až do čiernomorských prístavov," dodala Oľga Sedrovičová.
Srbi v Komárne a deti svojim spevom vyčarili úsmev v Redute:
