Pred desiatimi rokmi sme sa prebudili do mrazivého rána. Na plynovú krízu sme už pripravení

BRATISLAVA / Jedno mrazivé ráno, presne 7. januára 2009, teda pred desiatimi rokmi, zostalo Slovensko v šoku. Rusko-ukrajinský konflikt sa vyhrotil tak veľmi, že Gazprom uzavrel kohútiky a boli sme bez plynu. Kritická situácia, pri ktorej lietali naši predstavitelia do Moskvy aj do Kyjeva, trvala dva týždne. Podľa nášho ministerstva hospodárstva sme už teraz na také niečo oveľa lepšie pripravení.

Rusko ukrajinský plynový konflikt vyvrcholil v noci zo šiesteho na siedmeho januára. Moskva Kyjevu zavrela po 40. rokoch kohútik s plynom a spolu s Ukrajinou sme to schytali aj my. Prebudenie do mrazivého rána bolo nepríjemné.

Okamžite zasadol krízový štáb a začali sa písať scenáre, kto bude plynu potrebovať menej a kto viac. Rozbehli sa tvrdé debaty o tom, ktoré podniky pôjdu v akých režimoch. Kedy ale to nekonečno skončí nevedel povedať nikto a plynová kríza odhalila našu totálnu závislosť od ruského plynu tečúceho cez ukrajinské územie plynovodom družba.

Kedže nikto nevedel ako dlho situácia potrvá, niektorí začali prepadať panike. Na dračku išli najmä elektrické ohrievače. Okrem tovární sa obmedzovala jazda plynovými autobusmi. Problémy mohli mať ale napríklad aj krematóriá. Keby nemali plyn na spaľovanie zosnulých, museli by ich voziť do zahraničia.

Po týždni bez plynu odcestovala slovenská delegácia najprv do Kyjeva, potom do Moskvy. Výsledok rokovaní nikoho nepotešil.

Mrazivá dráma sa nakoniec skončila 19. januára, keď z Ruska opäť začal prúdiť plyn. Všetci si vydýchli. Kríza ale ukázala, aký sme zraniteľní a Rusi s Ukrajincami nespoľahliví a nevypočítateľní. Najväčší problém bol, že plyn z Európy sa vedel dosať na naše západné hranice, ale nie ďalej. "V tom čase nám na česko-slovenskej hranici chýbalo technické zariadenie, ktoré umožňuje prepravovať plyn z tohto smeru," uviedol Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť. 

Slovensko sa v roku 2009 poučilo a pokročilo a v roku 2019 sme na podobnú krízu podľa ministerstva hospodárstva pripravení. "Vybudovalo sa prepojenie s Maďarskom a s Rakúskom, funguje prepojenie s Českom. Technicky sa umožnil takzvaný reverzný tok plynu, teda spätný chod nielen z východu na západ ale rôznymi smermi. Máme možnosť dovážať plyn zo západnej Európy, plynu je v západnej Európe v dnešnej dobe dosť," uviedol Maroš Stano, hovorca ministerstva hospodárstva. 

Plynová kríza ukázala nepripravenosť Slovenska. 

​