Chovali ich na mäso a kožušinu. Na Slovensku sa im zapáčilo aj vo voľnej prírode

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KOMÁRNO / Nutrie k nám kedysi z Južnej Ameriky dovážali preto, aby zarábali na ich kožušine a mäse. Dnes už ale domáci chov nutrií nie je pre týchto kšeftárov výhodný a preto ich vypustili do voľnej prírody. Nikto ale nerátal s tým, že nutriám sa tam bude páčiť.

Na brehu Mŕtveho ramena začína už štvrtý rok vždy o druhej hostina. "Som v chovnej stanici kŕmil ryby a vtedy sa jedna objavila, dal som jej chlieb a odvtedy sú tu," uviedol Peter Gabriel, rybný hospodár Komárno. "Nutria riečna, alebo nutria vodná. Zadné labky majú plávajúce blany, nozdry si vie uzatvárať a krásne pláva pod hladinou vody," opísal ochranár Zsolt Riflik.

Chovali ich na mäso a kožušinu. Na Slovensku sa im zapáčilo aj vo voľnej prírode

+3 fotky

Chovali ich na mäso a kožušinu. Na Slovensku sa im zapáčilo aj vo voľnej prírode

Dnes sa ich už pravidelne chodí hostiť 21. Pán Peter s manželkou chodia k Mŕtvemu ramenu Váhu každý deň. S plnými taškami dobrôt. "Chlieb, zemiaky, repu, ryžu majú veľmi radi, hocijako ďaleko sú, zakričím na nich a aj z ostrovu hneď idú von, už poznajú hlas, aj auto," povedal Peter Gabriel.

Štvorcentimetrové zuby naháňajú strach len do chvíle, kým si zvieratko, ktoré pred rokmi začali v klietkach umelo chovať aj u nás kvôli kožušine a mäsu, drobnými labkami opatrne od vás nezoberie potravu. "Prechádzajú cez hrádzu do kanálov alebo vyjdú na Váh, to nie je ako bobor, že vyseká stromy," dodal rybný hospodár.

Pôvodní obyvatelia Južnej Ameriky sa u nás usídlili nechtiac. Keď sa zmenil trh a bunda z nutrie už nie je "in" a mäso vlastne ani nechutí tak, ako to mnohí ospevovali, klesli príjmy za ich chov. "Niektorí ich púšťali na slobodu, niektoré náhodou ušli a v našom okolí máme strašne veľa vodných plôch, sú pre nich perfektné miesto na život," objasnil Zsolt Riflik.

Jedna rodina môže mať mladé aj 2 krát ročne. V prírode si pochutia na tráve, koreňoch či kvetoch rastúcich na brehoch. "Pomáhajú, lebo trstinu vyžerú, aj trávu, netreba pohonné hmoty na to, kosačka," povedal Peter Gabriel. Nutrie si hĺbia popri brehoch takmer meter hlboké nory, kde trávia väčšinu dňa. "Aj tieto zvieratá, podobne ako labute, stratili úplne plachosť na niektorých miestach, kam ich chodia ľudia často prikrmovať. Určite sa ich netreba báť," dodal ochranár.

S rybármi v Komárne vychádzajú dobre, dokonca si chodia k nim pre kukuricu. Ale nájdu sa aj nepriatelia z radov dvojnohých.