Apetít bobra vodného robí vrásky lesníkom. Chránené zviera spôsobuje kalamitu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

DUNAJSKÁ STREDA / Rodinky s deťmi ho milujú, ale jeho apetít robí vrásky lesným hospodárom. Chránený druh európskeho významu, bobor vodný, spôsobuje pri Gabčíkove kalamitu. Ochranári odkazujú, že by stačilo vysadiť viac pôvodných druhov drevín.

Lesný porast pri Gabčíkove chceli lesníci zhodnotiť až o dva roky, teraz to ale vyzerá inak. "Odhadujem, že to je tak pol hektára minimálne tisíc kusov čo zmizlo v jeho útrobách," uviedol vedúci lesnej správy Gabčíkovo Jozef Habara.

Po tom ako pôvodné lesy vymizli, bobor sa hostí aj s umelo vysadenými topoľmi. Na lesnom hospodárstve tak vznikajú nemalé škody. "Žiaden chránený živočích nie je chránený pre to, že by sa ho na Slovensku vyskytovalo extrémne veľa. Bobor vodný nie je žiadnou výnimkou," uviedol hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Lesníci si už ale začínajú nárokovať náhradu škody. "Kým sú tie škody také únosné, pár desiatok kusov, to tolerujeme, ale keď to už naberá na tisíckach, tak si začíname vymáhať škodu," dodal Habara. Náhrada škody je možná. "Majiteľ môže požiadať o náhradu, musí do piatich dní oznámiť škodu na príslušnom okresnom úrade," dodal Ferenčák.

Vlani štát za ťažbu dreva bobrom vodným vyplatil 37 000 eur. Na lesnej správe v Gabčíkove len doteraz napočítali viac ako 4 000 zlikvidovaných stromov, za takmer 20 000 eur. Rodina chránených hlodavcov si hravo poradila aj so 40-ročnou vŕbou.

"Problémom Dunajských Luhov je, že sa tu extrémne veľa ťaží, necháva sa veľmi málo prirodzených lužných lesov, čiže aj sa znižuje potravinová ponuka pre bobry," uviedol Jozef Lengyel zo Štátnej ochrany prírody.

Tie u nás vyhynuli koncom 19. storočia, pretože sa považovali za pôstne jedlo. Dnes na Slovensku žije len 2600 jedincov. Podľa informácií TV JOJ sa ozvali hlasy, ktoré zvažujú požiadať o redukčný odstrel bobrov. "Bolo by to skôr kontraproduktívne," uviedol Lengyel. Riešením by podľa ochranárov bolo vytvorenie nárazníkových zón, teda vysadiť na okraje topoľových monokultúr biele vŕby či čierne topole.

Pozrite si archívnu reportáž.