Kúrite bez vetrania? Virózy sa ľahšie šíria práve v prekúrených miestnostiach, tvrdia hygienici

BRATISLAVA / Výskyt viróz sa často mylne pripisuje iba chladnému počasiu, no ich šíreniu sa darí aj v príliš prekúrených miestnostiach. Ochorieť možno ľahko aj pri vystavení sa prudkým zmenám teplôt, ktoré pôsobia na organizmus pri prechode z exteriéru do interiéru a opačne.

V teplých priestoroch sa všeobecne sústreďuje viac vírusov a baktérií, upozornil na to Úrad verejného zdravotníctva SR. "Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu," radí Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva.

V priestoroch, kde človek dlhšie sedí, je optimálne zvolenou teplotou okolo 22 – 26 stupňov Celzia. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 – 24 stupňov, vstupné haly 18 až 20 stupňov, chodby a schodiská 15 – 18 stupňov. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 – 20 stupňov, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 stupňov Celzia a pri menších deťoch 18 až 20 stupňov Celzia.

Počas zimných mesiacov treba podľa hygienikov dbať na pravidelné vetranie miestností, a to nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch v miestnosti „vymenil“. Príliš vysoká teplota v miestnosti spôsobuje väčšie vyčerpanie, únavu, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch vysušuje sliznice očí a dýchacie cesty a narúša ich prirodzenú vlhkosť. "Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások," upozornila Miklánková. Optimálna vlhkosť vzduchu by sa mala počas chladného počasia pohybovať od 30 do 50 percent. Pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov, na radiátory možno umiestniť odparovače – treba ich ale udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sme predišli tvorbe baktérií.

Zimný smog

V zime býva výraznejší smog, a to najmä z dôvodu, že ide o vykurovaciu sezónu so zvýšeným prísunom emisií z vykurovania do ovzdušia. Smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší v dôsledku nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, keď je vrstva ovzdušia nad terénom, najčastejšie v dolinách, prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut, zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok. U ľudí môže zimný smog spôsobiť akútne účinky vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov to môže viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.

Či v zime alebo v lete, nezabudnite na servis klimatizácie. Nielen tej bytovej, ale aj v aute. 

​