Odolnosť voči antibiotikám už nie je novinkou. Farmaceutické spoločnosti zatiaľ v boji prehrávajú

BRATISLAVA / Začalo sa to v roku 1928, keď Alexander Fleming objavil penicilín. Pre ľudstvo to bol v podstate zázrak. Dnes už antibiotiká považujeme za úplne bežné lieky, lenže začíname riešiť iný problém. Rezistenciu na antibiotiká. Mimochodom – na túto hrozbu upozorňoval už Fleming.

"Antibiotická rezistencia v jednoduchosti znamená, že baktérie prestanú reagovať na antibiotiká. To sú lieky, ktoré buď usmrcujú alebo spomaľujú rast baktérií. U pacienta sa to prejaví tak, že mu antibiotická liečba nezabrala, symptómy sa nezlepšujú, ochorenie sa nelepší, prípadne sa ešte zhoršuje," povedala riaditeľka Štátneho ústavu na kontrolu liečiv Zuzana Baťová. Baktérie sú na svete už miliardy rokov a teda majú silnú schopnosť prežiť v akomkoľvek prostredí, aj v prostredí antibiotík. 

Výskum a vývoj v oblasti antibiotík podľa Baťovej nie je taký úspešný. "Vyvíjajú sa nové molekuly, no sú stále z tých istých rád, ako napríklad penicilínová rada. Úplne nová molekula už veľmi dlho neprišla na trh," vysvetlila Baťová s tým, že v najtragickejší následkoch dochádza k úmrtiu pacienta, v druhom rade k ich hospitalizácii. Ročne zomrie v Európe na následky antibiotickej rezistencie okolo 33 000 ľudí. 

Vie s tým niečo robiť aj pacient?

Prvým spôsobom ako sa niečomu podobnému vyhnúť je prevencia. "Najlepšie je antibiotiká neužívať a zabrániť prenosu bakteriálnej infekcie, jednoduché je časté umývanie rúk, ktoré je veľmi účinné. Druhým spôsobom je očkovanie," povedala Baťová. 

V prípade, že antibiotiká užívate, dôležité je dobrať celé balenie. 

Vedci a lekári už roky varujú nad nesprávnym užívaním antibiotík. V USA sa objavila pacientka, ktorá bola rezistentná na všetky dostupné druhy antibiotík. 

​