Krádež bez vlámania sa. Z múzea záhadne zmizli strelné zbrane

BRATISLAVA / Z trenčianskeho múzea zmizli stovky exponátov, vrátane síce historických, no pravdepodobne plne funkčných strelných zbraní. Polícia teraz vyšetruje, ako tieto predmety - súčasť kultúrneho dedičstva celého Slovenska, mohli zmiznúť. Do múzea sa totiž nikto nevlámal. A žiaľ, toto nebola prvá a dokonca ani len najväčšia krádež muzeálnych predmetov na Slovensku.

Slovensko si žiaľ stále drží nemilé prvenstvo - najväčšia európska muzeálna krádež sa odohrala v Trnave. Odhalená bola v roku 2004, je ale možné, že exponáty postupne mizli celé roky. Dodnes sa podarilo nájsť len zlomok z viac ako 1200 cenných predmetov, ktoré zlodeji odniesli z múzea bez potreby vlámať sa. "Zákon o vývoze predmetov kultúrnej hodnoty pozná návratové konanie, keď bol predmet nelegálne vyvezený, ukradnutý, je reálne šanca doviezť ho naspäť. Len je to dlhodobý proces a nikdy sa nepodarí získať všetko," vyjadril sa Radoslav Ragač, riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva ministerstva kultúry na Slovensku. 

Za zbierku a exponáty múzea je zodpovedný jeho zriaďovateľ. V prípade Slovenského národného múzea je to štát a ministerstvo kultúry, v najnovšej kauze zmiznutých historických zbraní je to ale vyšší územný celok. Cennosti z trenčianskeho múzea mizli postupne a nikto o tom nevedel, keďže sa nerobila revízia.

"Zákon jasne predpisuje, že pri akom veľkom rozsahu fondu, v akom časovom obdobu sa má robiť odborná revízia fondu, ak tam nebola, tak by bol porušený zákon," pokračoval Ragač. Kontrola stavu zbierok je komplikovaná a zdĺhavá. "To nie je ako keď sa v organizácii eviduje len majetok, že odfajknete, koľko máte stoličiek, naozaj tu porovnávate evidenciu s tým zbierkovým predmetom," vysvetlil Ragač. 

Problémom pri kontrole ale môže byť aj samotný fakt, že múzejníci kontrolujú sami seba. "Štandardom na Slovensku je, že to robia pracovníci múzea. Vytvoria komisie, pracovné skupiny," dodal. A tak nás ešte môžu čakať ďalšie nevyčísliteľné straty.

​