Vysokoškoláci na maturitné pozície. Nemajú na výber

BRATISLAVA / Na Slovensku reaguje viac vysokoškolákov na stredoškolské pozície ako na tie, ktoré vyžadujú univerzitné vzdelanie. Nemajú jednoducho na výber. Priemyselné Slovensko toľko vysokoškolských pozícií neponúka a na druhej strane máme aj množstvo ľudí, ktorí majú diplomy zo škôl, ktoré sa študujú pomerne ľahko a tak to potom aj vyzerá.

Mladý človek si odsedí 5 rokov vo vysokoškolskej lavici, aby potom zistil, že by mu stačila aj stredná škola. Taká je Slovenská realita, chýb je viacero. V roku 2018 bolo na najväčšom pracovnom portáli cez 100 tisíc ponúk, na ktoré stačila maturita. Tých, ktoré vyžadovali vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, len cez 20 tisíc.

"Najväčší počet ponúk, ktoré máme v databáze, vyžadujú väčšinou maturitu," dodáva Nikola Richterová, hovorkyňa portálu Profesia.sk. Stále platí, že sú povolania, väčšinou dobre platené, kde vysokú školu treba. "Typu polícia, medicína, smery IT ako kybernetika, kde tá škola je alfa omega," vysvetľuje personalistka Jana Sihlovcová. 

Vysokoškoláci venujúci sa technickým smerom to majú jasno. Po stredoškolských ponukách sa im pokukovať nechce. Iné je to už pri humanitných smeroch. Toľko politikov, masmediálcov či sociológov priemyselné Slovensko nepotrebuje. "Asi by som zobrala podľa platu. Tak z filozofickej fakulty je vždy problém," hovorí študentka. 

Dochádza tak na Slovensku k situácii, keď väčšie percento vysokoškolákov ide na stredoškolskú pozíciu. "Častejšie vysokoškoláci reagovali na stredoškolské pozície. V roku 2018 55 percent zareagovalo na ponuky, ktoré vyžadovali maturitu," dodáva Richterová.

Fakt, že máme oveľa viac stredoškolských ponúk ako vysokoškolských a naopak veľa zbytočných univerzitných odborov potvrdzuje problém, ktorý nám vytkol aj šéf OECD, keď u nás bol pred dvoma týždňami na návšteve u premiéra. "Jedna štvrtina pracovnej sily na Slovensku nie je počítačovo zručná a tretina ľudí je ohrozená robotizáciou," uviedol José Ángel Gurría. 

Pozrite si archívnu reportáž o téme: 

​