Byť chudobný alebo bohatý? Vedci odhalili, ako financie ovplyvňujú naše zdravie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Keď Juraj Jakubisko začal nakrúcať film "Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý" zrejme ani netušil, že v rovnakom čase americkí vedci odštartovali rozsiahly výskum vplyvu chudoby na ľudské zdravie. Výsledky zverejnili nedávno a na základe nich by sme mohli povedať, že najlepšie je nebyť chudobný, pretože potom vraj máte väčšiu šancu byť zdravší.
Často sa opakujúce finančné problémy zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení a v konečnom dôsledku aj smrť - konštatuje štúdia výskumníkov z Majamskej univerzity. Americkí vedci dlhodobo zaznamenávali výkyvy v príjmoch a výkyvy na zdraví u asi 4 tisícov mladých dospelých. Výsledky ukazujú, že finančná tieseň zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení a následnej smrti až o 200%.
Existenčný stres, to je strach a úzkosť zo straty zamestnania, z neschopnosti splácať úvery, hypotéky, alebo zo zabavenia majetku. "Stres vyvoláva zvýšený tlak, a tým pádom až infarkt," vyjadril sa psychológ Karol Kleinmann. Vyššia úmrtnosť na srdcové ochorenia je v chudobnejších regiónoch. "Táto skupina ľudí aj viac fajčí, je obézna, má aj vyšší tlak, nižšie vzdelanie a depresiu," poznamenala Eva Goncalvesová, námestníčka generálneho riaditeľa pre LPS – Kardiológia a SVaLZ NÚSCH.
Platí to rovnako pre Slovensko ako aj pre svet. "Slovensko a postkomunistické krajiny sú v kardiovaskulárnej úmrtnosti na tom oproti západným krajinám horšie," pokračovala Goncalvesová. To, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia, môže súvisieť s vysokou finančnou zadlženosťou.
Štatistika úmrtnosti na srdcové ochorenia sa ale predsa len v posledných rokoch o máličko zlepšila. A to aj vďaka zlepšenej zdravotnej starostlivosti. Rovnako prispeli aj ľudia, a to tým, že zlepšili svoje stravovacie návyky. Napriek tomu polovicu úmrtí spôsobujú srdcovo-cievne ochorenia. Tie zas v najväčšej miere vyvoláva existenčný stres, a to viac u mužov ako u žien.
Pozrite si rozhovor s odborníkom, ktorý hovorí o vplyve stresu na naše zdravie: