Medzinárodný deň žien je znakom úspechu i ďalšieho odhodlania nežného pohlavia

BRATISLAVA / Po Nežnej revolúcii sa Medzinárodný deň žien viacmenej prestal oslavovať. Od pádu socializmu budú ale tento sviatok po prvýkrát oslavovať v nemeckom Berlíne ako oficiálny sviatok. V petícii za neho hlasovalo takmer 30 000 obyvateľov Berlína, z toho 40 percent mužov. 

Na krok Nemcov sú rôzne reakcie, politička Iris Spranger, ktorá to iniciovala ale tvrdí, že tento sviatok je výrazom toho, čo ženy v otázkach rovnoprávnosti za posledných sto rokov dokázali a čo ešte dokážu. "Je to uznanie za prácu, ktorú robia ženy každý deň," uviedla nemecká politička Iris Spranger. 

Sviatok "MDŽ" vznikol vďaka štrajku šičiek v New Yorku v roku 1908, ktoré bojovali za zlepšenie životných podmienok a získanie volebného práva. To napokon v Spojených štátoch amerických získali ženy v roku 1920, rok po Československu.

Prvou krajinou, kde mali ženy volebné právo je Nový Zéland. Prvou krajinou, kde ženy nielenže získali právo voliť, ale aj byť volené zas bolo Fínsko v roku 1907. V tejto krajine sa ženám v politike darí dodnes. Naopak, možno vás to prekvapí, no ženy v dvoch vyspelých európskych krajinách získali volebné právo len nedávno. Vo Švajčiarsku v roku 1971 a v Lichtenštajnsku až v roku 1984. 

Po získaní volebného práva, sa Medzinárodný deň žien stal symbolom boja žien za rovnoprávnosť. V tomto smere toho ženy dokázali už pomerne dosť. V mnohých prípadoch im muži pomáhajú v domácnosti, dokonca zostávajú na rodičovskej dovolenke, môžu sa vzdelávať, zastávať rôzne funkcie. Dokonca sa dokážu presadiť aj v oblastiach, ktoré boli považované za vyslovene mužské. 

Obmedzení je ale stále dosť

Ešte stále ale pre ženy existujú obmedzenia. Ruský prezident Vladimir Putin dokonca podpísal zoznam 456 zamestnaní, ktoré ženy nemôžu vykonávať. "Zatiaľ nemôžeme pracovať na lodiach, ale naša skúsenosť ukazuje, že ženy nie sú horšie ako muži. Niekedy sú dokonca lepšie, pretože ženy sú zodpovednejšie, usilovnejšie a dokážu robiť veci, ktorých muži ani nie sú schopní," povedala kadetka námornej akadémie Alina Politika. No už to, že z ruských žien môžu byť námorníčky, je posun. Dvere v námornej akadémii im otvorili len pred desiatimi rokmi. 

V mnohých krajinách je cesta k rovnoprávnosti ešte veľmi dlhá a náročná, ale už sa občas objavia pozitívne zmeny, napríklad v Pakistane tvoria ženy len štvrtinu pracovnej sily. Ocitnúť sa vo vedúcej pozícii je rarita. Tridsaťročnej Sahar sa to podarilo, vďaka podpore jej manžela. Pustila sa do farmárčenia a zamestnáva približne sto žien. "Pamätám si, že to bolo ťažké, aby si zvykli, že ich riadi a dáva im pokyny žena. Potom išlo všetko hladko a teraz, keď sa rozprávam s ľuďmi, zdá sa im zaujímavé, že žena riadi farmu, sama robí rozhodnutia a je vo vedúcom postavení," uviedla farmárka Sahar Iqbal. 

Príbeh Sahar je v Pakistane skôr ojedinelý, a aj v iných končinách sveta môžu ženy o rovnoprávnosti s mužmi len snívať. Mnohé ženy na svete dodnes za rovnoprávnosť bojujú. Práve Medzinárodný deň žien je dňom demonštrácií a protestov žien v rôznych krajinách sveta.  

Pozrite si archívnu reportáž.

​