Skoro jasno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie zatiaľ nefunguje. Chýba mu riaditeľ
Zdielať na

Úrad na ochranu oznamovateľov korupcie zatiaľ nefunguje. Chýba mu riaditeľ

BRATISLAVA / Od prvého marca je v účinnosti nový zákon na ochranu oznamovateľov korupcie. V rámci neho sa ochrana takzvaných whistleblowerov prehĺbi a rozšíri. Aktuálne sú už známi členovia komisie. Úrad na ochranu oznamovateľov ale ešte nie je ani v zábehu. Chýba totiž jeho riaditeľ. V praxi by tak mohol začať fungovať až začiatkom budúceho roka.

"Myslim, že v krátkej dobe určite príde návrh na vládu, aby sme zvolili riaditeľa tohto úradu," uviedla Denisa Saková, ministerka vnútra SR. Kto bude nielen morálnym riaditeľom úradu, ktorému by mali občania zvažujúci nahlásenie korupcie či iných nekalých praktík dôverovať, nevedno. "Riaditeľom úradu by mala byť osoba, ktorá má dostatočnú osobnostnú integritu a schopnosť odolať prípadným tlakom na jej nezávislosť," poznamenala Michaela Pavelková, hovorkyňa kancelárie verejného ochrancu práv. 

Mená možných kandidátov bude vyberať aktuálne zvolená 5 členná komisia - Marianna Leontiev, Peter Kovařík, Peter Demčák, Dagmar Fillová a Tomáš Čitbaj. "Ja predpokladám, že by sme to mohli stihnúť do leta, ten proces je taký, že keď ho predložíme vláde, vláda ho predloží Národnej rade, Národná rada vyberie z dvoch uchádzačov jedného," informoval Peter Kovařík, generálny riaditeľ Kancelárie prevencie korupcie a krízového manažmentu. "Meno určite nemám, jednak tie kritériá ustanovuje zákon. Ale hlavne by mal ten človek svojím doterajším procesným, ale aj osobným životom dávať záruku, že bude vo výkone tej funkcie nezávislý," dodala Marianna Leontiev, advokátka nadácie Zastavme korupciu. Následne by mal úrad začať fungovať do pol roka od zvolenia jeho riaditeľa. "Kedže to stavia na zelenej lúke, musí zabezpečiť chod kancelárií, cez počítačové systémy, najať ľudí, urobiť obstarávania," vymenoval povinnosti Peter Kovařík.

Nový riaditeľ by si mal hlavne získať dôveru ľudí a tzv. whistleblowerov ochrániť. A teda zabrániť napríklad ich šikane v práci a podobne. "To, čo je pre takého zamestnanca v štádiu zvažovania, či "vyjde s pravdou von", rozhodujúce, je okrem vedomia, že robí niečo dobré, aj istota, že existuje niekto, kto ho následne ochráni pred možnými hrozbami a sankciami zo strany zamestnávateľa," podotkla Michaela Pavelková, hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv. Svoje o tom vie napríklad aj bývalá úradníčka z ministerstva pôdohospodárstva, keď upozornila na predražené služby externej firmy. "Začali osobné útoky na moju osobu, nastala takzvaná šikana na ministerstve, bol sfalšovaný list, v tomto liste som sa ja mala vzdávať funkcie," opísala situáciu úradníčka Zuzana Šubová. Aj lesník Matúš Hríbik si zažil svoje a to priamo od vedenia Štátnych lesov. "Nahlásil rozkrádanie stromčekov v lese, tiež požiadal ochranu ako majú mať whistlebloweri, ale ju nedostal, naopak, on bol vyšetrovaný," povedala Zuzana Petková.

Od prokurátora udelený status chráneného oznamovateľa by mal mať po novom oveľa silnejšiu váhu. "Je chránený napríklad v tom zmysle, že mu napríklad zamestnávateľ nemôže dať výpoveď, ale sa bude musieť na súhlas opýtať nového Úradu na ochranu oznamovateľov," vysvetlila Marianna Leontiev. Dôležité je aj efektívnejšie fungovanie orgánov, ktoré korupciu odhaľujú, vyšetrujú a postihujú. "To, či dokáže nový právny mechanizmus aj reálne zabezpečiť ochranu oznamovateľov korupcie, však ukáže až aplikačná prax," informovala, Michaela Pavelková, hovorkyňa kancelárie verejného ochrancu práv. 

Zdroje z prostredia vyšetrovateľov ale upozorňujú na fakt, že umožnené nazeranie do spisu samotnými oznamovateľmi dáva priestor zneužitiu na konkurenčný boj medzi firmami, ktoré by mohli prípadné podnety na seba dávať navzájom. "Podľa novelizovaného trestného poriadku má po novom oznamovateľ možnosť dozvedieť sa ako bolo s vecou naložené. Ak by chcel zneužívať, vyšetrovateľ ma možnosť mu to odmietnuť, preskúma to prokurátor, sú na to štandardné veci," dodal Peter Kovařík. "Ja sa priznám, že žiadne pripomienky či spätnú väzbu sme zatiaľ nezaznamenali ani ministerstvo vnútra, ani v prostredí policajného zboru. Samozrejme keď táto spätná väzba príde, tak budeme na ňu reagovať," dodala Denisa Saková.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy