O Slovensku sa začína hovoriť ako o smetisku Európy. Na skládky putuje viac ako polovica odpadu

BRATISLAVA / O Slovensku sa začína hovoriť ako o smetisku Európy. Vyhadzujeme viac, ako by sa patrilo, väčšina odpadu putuje na skládky a zdá sa, že sa nám nepodarí splniť ani ciele stanovené Bruselom. Už do konca tohto roka by sme totiž mali recyklovať aspoň 50 percent odpadu. Či sa to podarí, je nateraz otázne.

Slovensko je ako skládkový Mordor Európy. Namiesto toho, aby sme odpad spracúvali, my si ho odkladáme, väčšinou na skládky. Pod Tatrami ich máme 118, no tých neoficiálnych takmer päť tisíc. Niet divu, že v tejto štatistike sme na chvoste Európy. "61 % odpadov sa stále skládkuje, 30 % sa recykluje," uviedla Ivana Maleš, spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ale len nepatrný zvyšok dokážeme spracovať na energiu.

Jedným z riešení je budovanie centier cirkulárnej ekonomiky. Na Slovensku by ich malo v najbližších rokoch vyrásť až päť. "Neočakávame, že sa nám podarí otvoriť prvé zariadenie skôr ako o sedem rokov," informoval Marián Christenko, člen predstavenstva CEO EWIA. Vyrásť by mali na miestach s aglomeráciou do 300-tisíc ľudí a zastúpením priemyslu. "Pri 5 centrách je to približne 600 mil. eur. My sme pripravení financovať to z vlastných zdrojov," povedal Ľubomír Šoltýs, predseda predstavenstva Wood & Company.

Pred tromi desaťročiami mali podobný problém aj vo Fínsku, no dnes neprodukujú takmer žiadny odpad. "Ďalej to takto nešlo a keď u nás Fínsku v roku 2004 zakázali skládky, s výstavbou týchto zariadení sme sa museli veľmi poponáhľať," podotkol Peter Kling, konzultant pre oblasť výstavby. 

Aj na severe Európy ale spočiatku čelili obavám a odporu verejnosti, čo je u nás bežný jav. Základným problémom je, že všetci podporujeme likvidáciu odpadov, no ideálne aspoň 100 kilometrov od nášho domu. Na starom kontinente sú podobných zariadení stovky a aj vďaka nim dali skládkam v mnohých krajinách zbohom.

Odpad v prírode a nelegálne skládky by mali postupne vymiznúť:

​