Systém povinnej školskej dochádzky funguje už vyše 150 rokov. Má svoje miesto aj v 21. storočí?

BRATISLAVA / Povinná školská dochádzka v našich končinách funguje už 150 rokov. Zaviedli ju ešte za čias Rakúsko-Uhorska zákonom o Národnom školstve a povinnej školskej dochádzke. Odvtedy museli všetky deti chodiť do školy a za záškoláctvo boli trestaní rodičia. Dnes už je legálne nechodiť do školy a učiť sa napríklad doma. Natíska sa teda otázka, či povinná školská dochádzka ešte patrí do 21-ho storočia.

Od 14. mája 1869 v Rakúsko-Uhorsku na celom území, teda aj na našom, museli deti chodiť do školy od 6-tich do 14-tich rokov. Na vyučovaní vládla prísna vojenská disciplína, ktorú zabezpečovala trstenica v ruke učiteľa. Ako tvrdí prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., na našom území fungoval "nemecký herbartovský systém, kde sa zaviedlo prísne vyučovanie, rozvrh, obsah, učebnice, učebnice, metódy, formy, čo sme potom prebrali aj v celej ríši, aj na Slovensku." 

Pred týmto dátumom bola síce povinná školská dochádzka po prvý raz vyhlásená už v roku 1777 patentom Márie-Terézie, ale do praxe sa uvádzala len veľmi pomaly a nevyučovalo sa jednotne. Jednotný bol iba zámer ideovo pôsobiť na poddaných a vychovávať v duchu záujmov panovníckeho domu. Odvtedy až do dnes sa v školstve veľa nezmenilo. "Školská dochádzka bola samozrejme povinná pre všetky deti, ten systém pretrváva dodnes," dopĺňa profesor Zelina. 

Medzitým ale predsa došlo k jednej významnej udalosti - bolo ňou prijatie Dohovoru o právách dieťaťa, ktoré v tomto roku oslávi svoju 60-ročnicu. Podľa profesora Zelinu "definuje, že by sa mali uspokojiť potreby dieťaťa, rozvíjať jeho schopnosti." Ide o právo, ktoré v praxi platí ako povinnosť dôjsť do školy. 

Dnes už učiteľa s trstenicou sotva nájdeme, sú oveľa priateľskejší, ale do školy musia deti dochádzať aj naďalej povinne. Patrí ešte vôbec povinná dochádzka do 21. storočia? "Povinná školská dochádzka určite patrí do 21. storočia a právo na kvalitnú starostlivosť a na kvalitné vzdelanie, je právom každého dieťaťa," informuje hovorkyňa ministerstva školstva Andrea Pivarčiová. 

Novodobým trendom sú však oveľa liberálnejšie predstavy

Nemalá časť rodičov je ale opačného názoru. "Nemyslím si, že povinná školská dochádzka patrí do 21. storočia," myslí si Zdeňka Šíp Staňková z iniciatívy Svoboda učení. 

Dnes je často vidieť aj formu domácej výchovy detí. "Učí sa, ide vlastným tempom, má slobodu vo výbere a potom len chodí na preskúšanie," dodáva profesor Zelina. Výhodou je najmä prirodzené vekovo rozdielne prostredie a výchova k slobode a zodpovednosti. "Žijete v skutočnom svete, nie ste stále v škole, ktorá je umelo vytvoreným prostredím pre vzdelávanie," poznamenáva Zdeňka Šíp Staňková. 

Dôležité je už od útleho veku vzdelávať ľudí žiť v slobode. Učiť sa slobode až ako dospelý, je už poväčšine takmer nemožné. Profesor Zelina verí, že kľúčom je "od prvej triedy, možno už v materskej, učiť pomaličky byť slobodný." 

Koaličný návrh zákona o predškolskej dochádzke pod paľbou kritiky. Nie sme pripravení kapacitne, tvrdia mestá. Viac v reportáži TV JOJ: 

​