Proti hoaxom treba bojovať, varujú odborníci. Na školách chýba mediálna výchova

BRATISLAVA / Kde sú hranice slobody prejavu? Aj to je jedna zo zásadných otázok, ktorú si kladú novinári, právnici či tvorcovia digitálnych sociálnych sietí. Závratnou rýchlosťou sa šíria správy, ktoré môžu mať až tragické dôsledky. Daniel Levický Archleb navštívil diskusiu na tému alternatívne médiá a vnímanie ľudí.

Žijeme v dobe informačného pretlaku. Informácií je také obrovské množstvo, že si každý z nás prirodzené vyberá len niektoré zdroje. Je ale dôležité, aby sme uprednostňovali zdroje, ktoré si vážia overiteľné fakty. "Ľudia hľadajú jednoduché odpovede na mimoriadne komplexné otázky a častokrát ich v mainstreamových médiách nenachádzajú. A je to pochopiteľné, že ich nenachádzajú, lebo nikto ich nemá," hovorí sociológ Michal Vašečka. 

Klasické médiá sa riadia okrem vlastných etických kódexov aj všeobecnými pravidlami, ktorých dodržiavanie kontroluje aj štát. "Informácie musia mať vyvážený charakter, citovať zdroje, pravidlá objektivity a nestrannosti špeciálne spravodajských programov," hovorí riaditeľ Kancelárie rady pre vysielanie a retransmisiu Ľubomír Kukliš. Anonymné weby tváriace sa ako nezávislé spravodajstvo stoja mimo tohto rámca. "Máme istú časť médií, ktorá nie je nijakým spôsobom právne riešená," dodáva Kukliš. 

Tisíce a desaťtisíce zdieľaní potom majú absolútne bludy, ktoré sa pritom dajú jednoducho overiť niekoľkými kliknutiami. Tisícky údajných migrantov na pražskej železničnej stanici? "Ľudia to zdieľali ako besní, boli to fanúšikovia v Brightone," hovorí Vladimír Šnídl, redaktor denníka N a autor knihy Pravda a lož na facebooku. 

"Najúspešnejší status na Slovensku - Rómovia nemusia platiť za lieky, asi 65 tisíc ľudí to zdieľalo," hovorí Šnídl. 

Pôvodne bol tento hoax napísaný v češtine. Paradoxne, keď si niekto urobil srandu a prepísal lieky na maslo, ľudia aj to zdieľali ako keby to bola pravda. "Malo to vyše tri tisíc zdieľaní," dodáva Šnídl. 

Zdravotnícke hoaxy

Niektoré falošné správy sú politicky motivované, existuje však aj mnoho takých, ktoré predstavujú priame ohrozenie zdravia. "Obrovskou témou, mimochodom neriešenou zo strany štátu, sú zdravotnícke hoaxy, obrovský fenomén. Najúspešnejší hoax z roku 2017 bol článok Rakovina nie je choroba ale biznis, z anonymného webu. Osem tisíc dospelých ľudí s volebným právom zdieľalo, ľudia odmietajú onkologické liečby, to isté s očkovaním," tvrdí Šnídl. 

Ak má byť boj proti dezinformáciám a falošným správam úspešný, budú musieť zmeniť svoj postoj štáty ale aj spoločnosti, ktoré prevádzkujú sociálne siete, kde sa podobným správam najviac darí. A úplne najdôležitejšie je, aby sa deti už od útleho veku učili rozoznávať, čo sú fakty a čo názory. "Mediálna gramotnosť je niečo, čo by mali dostávať, jeden z najdôležitejších predmetov. Považujem ju za úplne kľúčovú. Prudko začala klesať schopnosť čítať s pochopením," hovorí sociológ Michal Vašečka. 

"To nie je o tom, aby sa deckám hovorilo, čo si majú myslieť. Treba ukazovať ľuďom ako rozoznávať overené a neoverené informácie, aby sa pozreli, či článok má aspoň autora, či nepochádza z pofidérneho anonymného webu," dodáva na záver Vladimír Šnídl, redaktor denníka N a autor knihy Pravda a lož na facebooku. 

Ďalším veľmi frekventovaným hoaxom je hoax o chemtrails. Toto si o ňom myslí šéf letky ministerstva vnútra. 

​