Testy Európskej komisie podľa Matečnej preukázali dvojakú kvalitu potravín. Nie všetci s ňou súhlasia

BRATISLAVA / Európska komisia v pondelok zverejnila výsledky celoeurópskeho porovnávania potravinárskych výrobkov na dvojakú kvalitu. Z nich vyplýva, že približne tretina, 31 percent, testovaných výrobkov má iné zloženie, a to napriek rovnakým alebo podobným obalom. Štúdia, ktorú vykonalo Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie analyzovala 1 380 potravinárskych výrobkov v 19 krajinách Európskej únie.

Štúdia tiež ukázala, že deväť percent porovnávaných výrobkov malo rôzne zloženie, hoci obaly boli identické. Ďalších 22 percent výrobkov malo podobné obaly, ale tiež rôzne zloženie, informovalo o tom Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. So závermi ministerstva ale nesúhlasí Slovenské združenie pre značkové výrobky, podľa ktorého správa výskumného centra potvrdzuje, že neexistuje dôkaz o rozdelení Európy na „východ a západ“ v kvalite potravín.

+1 fotka

Gabriela Matečná

Vysoké sankcie

Agrorezort dodáva, že na základe novovyvinutej metodiky budú teraz príslušné vnútroštátne orgány schopné vykonať analýzy jednotlivých prípadov. Umožní to modernizačná smernica, ktorú v apríli tohto roku schválil Európsky parlament. Ak zisťovanie konkrétneho prípadu preukáže, že ide o dvojakú kvalitu, a teda nekalú obchodnú praktiku, obchodníkom hrozí vysoká sankcia až do výšky štyroch percent z obratu. "Doposiaľ ide o najväčšie európske testovanie na dvojakú kvalitu a žiaľ, potvrdilo sa, že tento problém existuje ešte v širšom meradle, ako sa pôvodne javilo. Keď som na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ v marci v roku 2017 predniesla výsledky našich prvých testov a odštartovala tak boj proti dvojakej kvalite v EÚ, čelila som pochybnostiam, či tento problém vôbec existuje. Tlak, ktorý sa nám podarilo vyvinúť s ďalšími dotknutými členskými štátmi, vyústil do celoeurópskej legislatívy aj spoločného testovania. Očakávam, že vďaka účinnej legislatíve, spoločným testom a tvrdým sankciám dvojakej kvalite čoskoro odzvoní," uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

Prehľad cien potravín za posledné štyri mesiace

TV JOJ

​Podľa najnovších prieskumov nás zo siedmeho miesta zosadili Lotyši, a tak máme na Slovensku ôsme najlacnejšie potraviny v Únii. "Je to spôsobené tým, že počas rokov 2017 a 2018 u nás ceny potravín draželi jedným z najrýchlejších temp v rámci celej európskej únie. Naozaj sme figurovali na tom nelichotivom prvom mieste v rámci rebríčkov," povedala analytička Slovenského farmárskeho družstva Eva Sadovská. Treba ale povedať, že sme najdrahší spomedzi krajín V4.  

Podľa prieskumov sú v Poľsku potraviny v priemere o 26 percent lacnejšie, v Česku a v Maďarsku o 10 percent. Cena zemiakov je na hodnotách, ktoré si analytici v tomto tisícročí nepamätajú. "Je to spôsobené tým, že počas uplynulých rokov bolo na Slovensku sucho, samozrejme úroda nebola dostatočná, bola o niečo nižšia, museli farmári zavlažovať, to sú samozrejme vzniknuté vyššie náklady, no a taktiež poukazujú farmári aj na slabšie kapacity, skladové teda kapacity," uviedla Sadovská.

TV JOJ

Štúdia JRC opisuje situáciu na trhoch devätnástich zúčastnených členských štátov počas prieskumu z novembra až decembra 2018. Testovacia kampaň bola podľa ministerstva súčasťou reakcie Európskej komisie na obavy o existenciu potravín s dvojitou kvalitou. Výrobky boli vybrané na základe návrhov členských štátov alebo združení na ochranu spotrebiteľa. V tejto fáze ide podľa ministerstva zatiaľ iba o tzv. „suché testovanie”, čo znamená porovnávanie rozdielu medzi informáciami na zadnom obale (informácie o zložení a ingredienciách jednotlivých výrobkov) s informáciami poskytnutými na prednom obale (dizajn, odkaz na možný rozdiel).

Ministerstvo zároveň upozorňuje, že do testovania sa nezapojilo Rakúsko, Nemecko ani Taliansko, čo sú krajiny, ktoré výrobky dvojakej kvality dovážajú aj na Slovensko, či do Českej republiky. "Je znepokojujúce, že až 31 percent výrobkov malo zloženie so značnými rozdielmi, pričom predný obal výrobkov týmto skutočnostiam nenasvedčoval. Takéto praktiky jednoznačne možno označiť za neférové zavádzanie spotrebiteľov. Zverejnená správa Európskej komisie poskytne lepší základ pre diskusiu o dvojakej kvalite v Európskej únii. Sú ale potrebné ďalšie kroky, aby sa hodnotenie stalo reprezentatívnejším. Musia sa zapojiť aj ďalšie krajiny a okrem porovnania obalov bude nevyhnutné urobiť aj senzorické analýzy, hodnotenie zloženia výrobkov a získať fyzikálnochemické ukazovatele,“ uzatvorila Gabriela Matečná.

Vedci skontrolovali 128 produktov z 19 krajín Európskej Únie. Zároveň ale štúdia vyvracia tvrdenia, že by išlo o spor východ západ. Zástupca Európskej komisie na Slovensku nám vysvetlil, že v niektorých prípadoch nešlo o vyslovene horšiu kvalitu danej potraviny. "Sú tam kombinácie, kedy je to lepšie a horšie, ale sú tam aj kombinácie, že povedzme pôvod mlieka raz je z jednej krajiny, raz je z inej krajiny, alebo je tam iná konzistencia tovaru, ale je to tým, že tu sú naučení tak, inde inak, čiže tým, že tie podniky sú na rôznych miestach," uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. 

So závermi agrorezortu nesúhlasí Slovenské združenie pre značkové výrobky, ktoré zastupuje významných značkových výrobcov potravín. Združenie tvrdí, že správa JRC potvrdzuje, že neexistuje dôkaz o rozdelení Európy na „východ a západ“ v kvalite potravín. "Zo správy JRC vyplýva, že v zložení živín a/alebo zložkách môžu existovať rozdiely, ale že tieto rozdiely nie sú štrukturálne prepojené so špecifickými zemepisnými oblasťami a z väčšej časti ich možno logicky vysvetliť. Je bežné, že zloženie výrobkov môže byť rozdielne z viacerých dôvodov vrátane dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov a noriem, dostupnosti surovín a podpory miestnych dodávateľských reťazcov a tiež investícií do snahy o zmeny výrobkov s cieľom zlepšiť ich nutričný profil. V správe JRC sa zároveň jasne hovorí, že rozdiel v zložení automaticky neznamená inú úroveň kvality," reagovalo SZZV.

Združenie pre značkové výrobky dúfa, že uverejnenie aktuálnej správy poskytne spotrebiteľom, regulačným orgánom a iným subjektom istotu, že výrobcovia potravín zaobchádzajú so spotrebiteľmi rovnako, bez ohľadu na to, kde žijú. "Pre členov SZZV zostáva bezpečnosť a kvalita potravín a nápojov najvyššou prioritou, ktorú by priemysel za žiadnych okolností a pre akéhokoľvek spotrebiteľa neohrozil. Správa poskytla pevný základ pri absencii jasných, porovnateľných a spoľahlivých údajov a dôkazov a pomáha definovať parametre pre priemysel v budúcnosti. Napriek tomu, že vzhľadom na samotný charakter tohto postupu bude vždy existovať určitá úroveň subjektivity a určitá miera chýb, domnievame sa, že do budúcnosti bude mimoriadne dôležité dodržiavať metodiku schválenú EÚ. Keďže správa ukázala menšie rozdiely vo vyhláseniach o označovaní (napr. odlišné uplatňovanie pravidiel zaokrúhľovania v členských štátoch EÚ), priemysel je pripravený podporiť kroky na ďalšie zosúladenie tvrdení vo všetkých krajinách EÚ, ak je to možné," dodalo SZZV.

Pozrite si archívnu reportáž.

​