Invázia ázijských húseníc poškodzuje európske parky. V našich končinách nemajú prirodzených nepriateľov

BRATISLAVA / Živé ploty z obľúbeného krušpánu, alebo latinsky buxusu, v Európe i na Slovensku ničí invázia húseníc ázijského motýľa - vijačky krušpánovej. V Bratislave sa objavil len nedávno - v roku 2012 a odvtedy sa stihol rozšíriť po celom území. Živé ploty sú pýchou európskych parkov, ktoré však po invázii húseníc vysychajú. V našich končinách nemajú prirodzených nepriateľov. V Ázii, odkiaľ pochádzajú, ich likvidujú obávané ázijské sršne, ktoré máme už tiež blízko za hranicami.

Takéto krásne malé zelené potvorky dokážu zlikvidovať aj celú buxusovú záhradu. Húsenice vijačky krušpánovej v našich končinách požierajú výlučne len listy a mladé stonky krušpánu. "Keď je to veľmi premnožené, tak to zožerie veľkú časť kríku a niekedy ten krík to neprežije," vysvetľuje riaditeľ Ústavu zoológie SAV Dušan Žitňan. 

Vijačka je motýľ, ktorého po prvý raz na našom kontinente zaznamenali v juhozápadnom Nemecku v roku 2006, postupne sa rozšíril aj do ďalších krajín. U nás sa objavil v roku 2012 v Bratislave a dnes už je na celom území. Nebyť krušpánu, motýľ by zrejme neprežil. Túto rastlinu pozná zo svojho rodiska. "To sú ázijské druhy, takže si tu našla svojho hostiteľa," približuje Žitňan. 

No majitelia parkov a záhrad so živými plotmi nadšení nie sú. Invázia húseníc poškodzuje pýchu európskych parkov, ku ktorým práve tvarovaný buxus patrí už stáročie. Ako sa voči nim brániť? "Ja som ako milovník prírody odstránil napadnuté vetvičky, ktoré sú poznačené, nielen húsenice," hovorí Žitňan. 

A to vraj pomohlo, buxus sa spamätal a znova obžil 

Ručný zber vijačky v takýchto udržiavaných parkoch s obrovským množstvom buxusových kríkov by bol veľmi náročný.
Svojho prirodzeného predátora na Slovensku nemá, ale len dočasne. Ním je ním ázijský sršeň, ktorý Európanom naháňa strach. "Rozširuje sa z tých južných krajín a možno sa dostane aj k nám," tvrdí Žitňan. 

V Európe ho zaznamenali v roku 2004. Je o málo menší a tmavší ako náš sršeň obyčajný, ale o niečo agresívnejší a žije v početnejších kolóniach. "Treba naše sršne chrániť a tie nám možno pomôžu v boji proti inváznym sršňom," myslí si Žitňan. Čiže naše sršne likvidujú tie ázijské, ktoré zas likvidujú húsenice vijačky. Ale nielen oni, tieto húsenice aktívne vyhľadávajú aj naše osy. 

Posun subtropického pásma k nášmu územiu 

Vyzerá to tak, že príroda si nakoniec poradí aj sama. Len to chvíľu trvá. Posun subtropického pásma vyššie a na sever znamená, že aj naďalej môžeme očakávať nielen nové druhy hmyzu, živočíchov a rastlín. "Aj tropické choroby a to je problém! My budeme dobrovoľne odtiaľto utekať, naši potomkovia," poznamenal meteorológ Peter Jurčovič. Päťročné obdobie 2015 až 2019 bude zrejme patriť medzi najteplejšie obdobie v histórii meraní. 

V Čachticiach našli mega motýľa. Má až 16 centimetrov. Viac vo videu: 

​