Ako dobre sa máme? Rezort práce hovorí, že sa situácia zlepšuje, no Slováci tvrdia niečo iné

BRATISLAVA / Viac ako 70-percentná zamestnanosť a zlepšujúca sa sociálna situácia. Aj o tom hovorí správa rezortu práce za minulý rok. Na druhej strane je tu ale i štatistický úrad, ktorý meria napríklad podiel pracujúcej chudoby. Na Slovensku žije takmer milión ľudí, ktorí patria práve do tejto nelichotivej kategórie. A preto sme hľadali odpoveď na otázku - "Ako dobre sa vlastne máme?"

"Obyčajne to tak býva, že keď sa darí ekonomike, malo by sa to premietnuť aj do tej sociálnej oblasti," vyjadril sa minister práce Ján Richter. Toto dlhodobo opakuje aj strana Smer-SD. Na druhej strane je tu ale štatistické zisťovanie ako je to na Slovensku s pracujúcou chudobou. "Hranica rizika chudoby, ktorá je pre jednočlennú domácnosť bola 373 eur na mesiac. Každé piate dieťa žije v domácnosti, ktorej príjem je pod hranicou rizika chudoby," vyhlásila Ľudmila Ivančíková zo Štatistického úradu SR. 

Hoci otázka pracujúcej chudoby je podľa štatistík na Slovensku stále menším problémom a sociálna situácia je vraj veľmi dobrá, zamestnanosť sa zvyšuje. Pocit obyvateľstva je ale úplne iný. " Správa o sociálnej situácii je priaznivá v podstate vo všetkých oblastiach. Najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, keď o ňu stoja. To je moja téza , ktorej sa držím, a to sa celkom iste premieta potom aj do tej sociálnej situácie Slovenska," poznamenal Richter. 

​"Obyvatelia Slovenska celkovú spokojnosť so svojím životom ohodnotili známkou sedem. Čiže sú skôr spokojní, najhoršie ohodnotili finančnú situáciu v domácnosti a množstvom času, ktoré majú na svoje koníčky," uviedol Alexander Ballek, predseda štatistického úradu. 

"Veľmi dôležitý aspekt sú domáce úspory. Medzi, ktoré patríme medzi najnižšiu mieru v rámci EÚ," povedal Alex Dobroľubov z Inštitútu zamestnanosti. "Viac ako 15 percent si nemôže dopriať jedno mäsité jedlo každý druhý deň," poznamenal Róbert Vlačuha zo štatistického úradu.

Aj samotný minister práce pripúšťa, že správy o sociálnej situácii, či štatistiky sú často jedna vec. Subjektívny pocit pracujúceho Slováka totiž môže byť úplne odlišný. "Ja to nevidím ako rozpor. Je to normálne, prirodzené, ľudské. Ľudia sa chcú mať stále lepšie, a preto je potrebné aj niečo viacej urobiť. Je tu veľmi veľká skupina ľudí, možno až do 5 percent, ktorá robí za minimálnu mzdu," dodal minister. 

"Slováci si nedokážu ušetriť peniaze do budúcnosti, do nejakej krízovej situácie aj keď tie platy rastú. Pre veľkú časť ľudí je ten plat nedostačujúci na to, aby sa zaradili do strednej triedy, aby si mohli dovoliť ten západný štandard života," poznamenal Dobroľubov

Fico, odborári a zamestnávatelia o vyššej minimálnej mzde. Ako to vidia do roku 2020?:

​

​