Slovenský kozmonaut Ivan Bella vyvracia známy hoax o lete Apolla 11 na Mesiac

MYS CANAVERAL / Americký astronaut Neil Armstrong bol prvým človekom, ktorý sa pred polstoročím prešiel po povrchu Mesiaca. Vtedajší skúšobný pilot bol veliteľom misie Apollo 11, ktorá odštartovala z kozmodromu na floridskom myse Canaveral 16. júla 1969 a o štyri dni neskôr pristála na povrchu prirodzenej družice Zeme. Armstrong potom urobil povestný veľký skok pre ľudstvo, no malý krok pre človeka. Asistoval mu v tom jeho kolega Buzz Aldrin. O tejto udalosti ale dodnes pochybujú konšpirátori, ktorí sa odvtedy snažia verejnosť zmiasť nezmyselnými hoaxami.

Misiou Apollo 11 vyvrcholil program, ktorý odštartoval v máji 1961 americký prezident John F. Kennedy. Vtedy bola Amerika v šoku, vo vesmírnych pretekoch ich totiž už po druhýkrát predbehli SSSR. "V 60. rokoch mali navrch Sovieti, ktorým sa podarilo vyslať do vesmíru prvé vesmírne teleso, ktoré obletelo Zem, ako aj prvý živý organizmus aj človeka," povedal slovenský kozmonaut Ivan Bella vo videu, ktoré na svojej sociálnej sieti zverejnila polícia. Sovieti najprv v októbri 1957 vypustili umelú družicu Sputnik a potom, 12. apríla 1961 Jurij Gagarin ako prvý človek obletel zemeguľu. Dobytie Mesiaca sa ale SSSR vyrovnalo. "V 70. rokoch prevzali iniciatívu USA, kedy začalo súperenie o dobytie Mesiaca. Celkovo USA absolvovali šesť úspešných misií s pristátím na Mesiaci," povedal Bella. 

Vejúca vlajka i dĺžka tieňa 

Rozmazaný čiernobiely obrázok prvej prechádzky po povrchu Mesiaca obletel celý svet. "Na miestečku veľkom ako záhradka," ako povedal Armstrong si do skanfandru púšťal Novosvetskú symfóniu Antonína Dvořáka. Počas pobytu vonku, kde vďaka šestinovej gravitácii Zeme smiešne poskakovali, okrem iného vztýčili vlajku USA a telefonicky hovorili s prezidentom Richardom Nixonom. 

Práve vejúca vlajka sa stala jednou z tém, ktorou sa konšpirátori snažili spochybňovať, že Američania boli na Mesiaci a spochybňujú to dodnes. Podľa nich by sa totiž vlajka nemala chvieť, keďže na Mesiaci nie je atmosféra. "Tieto teórie sa dajú veľmi ľahko dokázať. Vlajka totiž bola zabodnutá do zeme na pružnej paličke, ktorá sa dlho chvela, no nie preto, že by tam bol vietor, ale preto, že na Mesiaci nie je odpor vzduchu," povedal Bella. Bez odporu vzduchu bolo teda spomalenie chvenia palice, na ktorej bola vlajka pripevnená, pomalšie.

Konšpiračné teória sa zamerali aj na dĺžku tieňov, ktoré astronauti mali či nemali vrhať na povrchu. "Pre mňa je dostatočným dôkazom, že misia na Mesiac bola úspešná to, že Sovieti zrušili svoje snaženie o dobytie Mesiaca," uviedol Bella. 

Návratový modul priviezol na Zem 22 kilogramov materiálu. Posádka Apolla 11 pristála 24. júla 1969 uprostred Tichého oceánu, zhruba 25 kilometrov od americkej lietadlovej lode Hornet.

Pozrite si čo povedal o vtedajšej dobe slovenský kozmonaut Ivan Bella.