Sudkyňa, spomínaná v údajných Kočnerových SMS, spájanie s Kočnerom i Bödörom odmieta

BRATISLAVA / Údajné SMS, ktoré si vymieňal Marian Kočner s Norbertom Bödörom majú preukazovať vplyv Mariana Kočnera na najvyššie miesta v oblasti polície, justície i politiky. Podľa zdroja TV JOJ je "Nora" spomínaná v komunikácii medzi Kočnerom a Bödörom sudkyňou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s blízkymi väzbami na Bödörovcov. Televízia JOJ sa dlhodobo venuje tomu, že na Najvyššom súde mohlo dochádzať k manipuláciám pri prideľovaní spisov.

"Keď bude potvrdený rozsudok krajského súdu (september-november) idú hneď do konkurzu. Všetko mám nachystané. Budeme možno potrebovať Norinu pomoc. Preberieme osobne," - takú správu mal podľa zverejnenej komunikácie adresovať Marian Kočner svojmu známemu Norbertovi Bödörovi. Podľa Denník N ide len o časť komunikácie z Kočnerovho mobilu. 

Nora, ktorá sa spomína v údajnej komunikácii, má byť sudkyňa Najvyššieho súdu. Televízii JOJ sa s ňou v piatok podarilo rozprávať. Predsedkyňa senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu prišla sama s ponukou osobného vysvetlenia na stretnutí. Rozprávala o pozadí známostí s Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom. O Bödörovi hovorí ako o dlhoročnom rodinnom známom, s ktorým sa spoznala ešte počas predchádzajúceho manželstva.

Sudkyňa hovorí, že spolu s Bödörom komunikovali ohľadom bezpečnostných kamier, ktoré na jej dom montovala Bödörova firma Bonul. Z medializovaných informácií o nitrianskom podnikateľovi je prekvapená. Oficiálne vyjadrenie na kameru odmietla, no poslala ho emailom. "V súvislosti s medializovanou komunikáciou medzi Marianom Kočnerom a Norbertom Bödörom, by som rada uviedla, že absolútne vylučujem, aby mohlo ísť o moju osobu. Nikto ma pri spomínanej kauze zmeniek nekontaktoval. Zásadne odmietam, že by som pre nich čokoľvek vybavovala či im bola akokoľvek nápomocná. Musím povedať, že možnosť ovplyvniť kauzu zmenky z mojej strany ani nikdy nebola možná, nakoľko od roku 2014 nie som sudkyňou krajského súdu. Na krajskom súde som v minulosti pôsobila, avšak ako sudkyňa správneho kolégia, ktoré sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti zmenkami nezaoberá. Môžem s plnou zodpovednosťou prehlásiť, že aj v prípade, ak by sa ma ktokoľvek snažil ovplyvniť vo svoj prospech, v žiadnom prípade by nebol úspešný. Zároveň absolútne odmietam informácie, že by som sa poznala s médiami spomínanou nitrianskou skupinou bödörovcov. Je pravdou, že pána Bödöra poznám, avšak už viac ako osem rokov nie sme v kontakte.

Rovnako odmietam akýkoľvek kontakt s Marianom Kočnerom. Poznal sa s ním len môj bývalý manžel, s ktorým som však od roku 2012 rozvedená. Čo sa týka mňa, spoločenským udalostiam, na ktoré bol Marian Kočner pozvaný som sa vyhýbala, a to aj z dôvodu, že ho nepovažujem za slušného človeka," uvádza sa v stanovisku sudkyne Nory Halmovej, ktoré tlmočila hovorkyňa Najvyššieho súdu SR Alexandra Važanová.

Podľa informácií TV JOJ z policajného prostredia mala byť právnym zástupcom Mariana Kočnera práve v piatok doručená celá komunikácia. Jeho právny zástupca to ale odmietol s tým, že aj napriek tomu sa pripravuje najmä na preskúmanie zákonnosti jej získania. "Pred samotným, nazvem to oboznamovaním obsahu jednotlivých sms, sa poriadne povenujem tomu získaniu a úplnosti daného dôkazu, ako aj, samozrejme, tým technickým zásahom. Až potom by bolo možné baviť sa o nejakom obsahu, čo je v súčasnosti veľmi, veľmi, veľmi predčasné," uviedol právny zástupca Mariana Kočnera Marek Para.  

Vypočujte si celé vyjadrenie právneho zástupcu Mariana Kočnera Mareka Paru.

Ku komunikácii sa v piatok prvýkrát vyjadril aj Norbert Bödör. Prepis údajných rozhovorov nepotvrdil. Prostredníctvom svojho právnika do médií odkázal, že nemá žiaden vzťah s prípadom zmeniek Mariana Kočnera. O vzťahu so sudkyňou odkázal, že sa s ňou pozná niekoľko rokov. "Klient odmieta komentovať mediálne výstupy k jeho osobe v súvislosti s osobou Marian Kočner. Nakoľko tieto sa stávajú nástrojom alebo prostriedkom politického zápasu," povedal právny zástupca Norberta Bödöra Adrián Kucek. 

Podľa informácií TV JOJ z prostredia vyšetrovania má prokurátor k dispozícii kompletnú komunikáciu dvojice Kočner - Bödör.

TV JOJ sa dlhodobo venuje podozreniam súvisiacich s manipuláciami prideľovania spisov na Najvyššom súde. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v marci 2018 na tlačovom brífingu k posunu vo vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka informoval aj o stope vo vyšetrovaní, ktorá viedla k Najvyššiemu súdu SR. 

O tejto stope vedúcej na justíciu hovoril publicista Radovan Bránik, podľa ktorého sa prípad môže týkať manipulácie prideľovania spisov na jednom z kľúčových súdov na Slovensku. "Vznikla tam kasta firiem, ktorá žije z nepochopiteľných rozsudkov. Malá časť sudcov je kúpená. Vznikol okolo toho priemysel, ktorý vygeneroval desiatku rozsudkov, a tie umožnili získať úzkej skupine ľudí závratný majetok. Vznikol štát v štáte," povedal.

Prečítajte si tiež

Polícia sa začala venovať podozreniam na najvyššom súde

Podľa informácií TV JOJ predsedníčka Najvyššieho súdu poskytla polícii v tejto veci súčinnosť. Túto stopu však rázne odmietli viacerí novinári, ktorí s Kuciakom úzko spolupracovali na rôznych témach ako aj šéfredaktor portálu Aktuality, pre ktoré zavraždený novinár písal Peter Bárdy. 

Najvyšší súd SR popiera, že by v tejto inštitúcii dochádzalo k manipulácii pri prideľovaní spisov. Hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová tak reagovala na informácie o novej stope vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka, ktoré sa týkajú Najvyššieho súdu SR. "Ak sa mám vyjadriť k tomu, či sa začíname zaoberať podozreniami na Najvyššom súde SR, o čom boli v médiách informácie, tak áno, potvrdím, že bolo podané trestné oznámenie zo strany pána novinára v tejto veci, že by to súvis mohlo mať. Vykonávajú sa vyšetrovacie úkony v tomto smere,“ uviedol v roku 2018 Gašpar s tým, že podozrenia sa týkajú manipulácie so spismi.

Važanová zdôraznila, že ak by predsedníčka najvyššieho súdu Daniela Švecová disponovala informáciami o manipulácii s prideľovaním spisov, okamžite by sa obrátila na orgány činné v trestnom konaní. "Prideľovanie spisov sa realizuje prostredníctvom elektronickej podateľne, je náhodné a nemožno ho ovplyvniť," uviedla. 

Pozrite si archívnu reportáž.

Dochádzalo k obchádzaniu elektronickej podateľne?

Na to, aby súdne spisy nekončili v rukách "spriatelených či ústretových sudcov", prideľuje ich náhodne počítač - teda elektronická podateľňa. Práve tú mali na Najvyššom súde podľa Aliancie Fair Play obchádzať. V apríli 2019 informovali o tom, že šlo celkovo o viac ako 20 prípadov, a to v rozmedzí rokov 2008 až 2011. Podľa Zuzany Wienk, ktorá spisy skúmala, mohli byť jednotlivým senátom pridelené nezákonne. Vlani v auguste preto svoje zistenia posunula ministerstvu spravodlivosti. "Spisové značky, ktoré som dala do podnetu nezakladajú žiaden vonkajší dôvod na to, prečo by mala byť podateľňa obídená," uviedla Zuzana Wien z Aliancie Fair Play v apríli.

Prečítajte si tiež

Na Najvyššom súde mohlo dôjsť k manipuláciám pri prideľovaní spisov. Obchádzať sa mala elektronická podateľňa

Prípad sa pohol po niekoľkých mesiacoch začiatkom tohto roka. "Ministerstvo spravodlivosti na základe tohto podnetu vykonalo previerku za účelom preverenia zákonnosti prideľovania týchto vecí, následne sme výsledky kontroly poslali na generálnu prokuratúru," uviedla hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Zuzana Drobová. 

Dianím na Najvyššom súde sa ale zároveň zaoberá aj Národná kriminálna agentúra. Tá vyšetruje, či pri prideľovaní spisov nemohlo dôjsť aj ku korupcii. Nič bližšie ale nechce prezradiť. Vedenie súdu uviedlo, že s vyšetrovateľmi v tejto veci spolupracuje od januára 2018. "Išlo o 25 spisov, tieto pochádzajú z obdobia, kedy bol predsedom Štefan Harabin. Predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová momentálne nedisponuje žiadnymi informáciami, ktoré by potvrdzovali manipuláciu so spismi," uviedla v apríli 2019 hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.

Zákon umožňuje aj obídenie systému. Musí ale na to byť vážny dôvod, napríklad dlhodobá choroba sudcu. Podľa Aliancie Fair Play však tieto veci mohla predsedníčka preskúmať oveľa rýchlejšie. Vyšetrovateľom totiž odpovedala až po piatich mesiacoch. "Neviem si predstaviť dôvody, prečo by poskytnutie dôkazov malo trvať až päť mesiacov. Myslím si, že to je prílišné naťahovanie času," uviedla vtedy Wienk. "Tá päťmesačná lehota s ohľadom na všetky úkony, ktoré sme museli vykonať, bola maximálne adekvátna," povedala Važanová. 

​

​