Otužilý slimák pustoší úrodu v Rusku. Slovenskí záhradkári s ním bojujú rôzne
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pochádza zo Španielska, a zrejme jeho najväčšiu inváziu sme na Slovensku zažili pred štyrmi rokmi. Obrovský, takmer 15-centimetrový slimák bez domčeka - slizovec iberský. Nielenže pustoší záhrady, ale likviduje aj pôvodné druhy. A zima mu neprekáža.
Posun klimatického pásma na sever a do hôr so sebou prináša aj nové druhy rastlín a živočíchov, ktoré tu zatiaľ nemajú svojich prirodzených predátorov, a to pre naše lesy, polia, lúky a záhrady môže znamenať obrovskú pohromu. Napríklad vijačka krušpánová, ázijské lienky, alebo mohutný bezdomový slimák. "Ide o slizovca iberského. Pochádza z Pyrenejského polostrova, odkiaľ sa rozšíril do celej Európy," uviedol zoológ Tomáš Suchý.
Otužilý slimák pustoší úrodu v Rusku. Slovenskí záhradkári s ním bojujú rôzne
Zo Španielska sa vydal na cestu do Francúzska v polovici 50. rokov a odvtedy postupne plieni záhrady obyvateľom ďalších európskych krajín, dokonca aj na Islande. "Na Slovensku bol zistený už v roku 1992 a vyskytuje sa na celom území Slovenska," povedal zoológ. Koncom júla tohto roku začal okupovať už aj Moskvu pár kilometrov od Kremľa. Podobnú záplavu slizovcov iberských sme na Slovensku zažili v roku 2015, keď vo veľkom pustošili záhrady. "Chutí im všetko zelené a je len málo rastlín, ktorým dokážu odolať. Hlavne pre zeleninové záhony sú hotovou pohromou," poznamenal záhradný architekt Martin Čurda.
Zo svojej skrýše vo vlhkom tienistom prostredí vyliezajú v noci. "Správa sa agresívne a napáda aj naše pôvodné slizovce, ako je slizovec hrdzavý alebo hnedý," opísal správanie slimáka Tomáš Suchý. Aj preto ho v roku 2015 Štátna ochrana prírody zaradila do zoznamu invazívnych druhov, kde je ako mäkkýš jediným druhom. "V krajine pôvodu môže mať prirodzených nepriateľov," podotkol zoológ. U nás to ale nemáme zdokumentované. Preto do boja proti nim sa musí pustiť človek. Mnohí majitelia záhrad riešia dilemu, či použiť chémiu, alebo hľadať iné ekologickejšie riešenie. "Nechcelo sa nám to zbierať ručne. Ale keď som študovala jedy, tak som si povedala, že toto do zeme nedám," potvrdila Marika Dulaiová, nájomníčka záhrady. Radšej zvolila kúpu kačíc - teda indických bežcov, ktorí slizovce požierajú. "Odvtedy nemám problém s ničím, jediné, čo nedokážu zjesť, to sú tie veľké, lebo to nevedia prehltnúť," doplnila Marika Dulaiová.
Dá sa im zabrániť aj plechovým, alebo plastovým plôtikom okolo hriadky. "Ktorý má prierez v tvare jednotky a smerom von je okraj vyhnutý pod ostrým uhlom smerom k zemi. Ten ostrý uhol nedokážu prekonať," vysvetlil Martin Čurda. Zničiť ich dokážu aj tuhé mrazy v zime, ale posledné výskumy hovoria, že sú čoraz otužilejšie, čo zrejme dokazuje ich výskyt už aj v Moskve.