Kotleba ako plán B? Podľa zverejnenej komunikácie Kočnerovi záležalo, aby vláda ostala pri moci

BRATISLAVA / Vládu Smeru počas minuloročnej krízy po vražde Jána Kuciaka údajne mohli podržať Kotlebovi poslanci. Vyplýva to z komunikácie medzi Mariánom Kočnerom a Alenou Zsuzovou, ktorú zverejnili viaceré médiá. Podľa už skôr zverejnených správ malo Kočnerovi záležať na tom, aby sa súčasná vláda udržala pri moci a kotlebovci mali byť akýsi plán B, ak by z vlády vystúpil Most Híd. To sa však po demisii Roberta Fica nestalo.

Bol marec 2018, v uliciach protestovali desaťtisíce ľudí a vláda sa zmietala v ťažkej kríze. V Moste-Híd vážne uvažovali nad tým, že by položili vládu. Kočner podľa zverejnenej komunikácie písal Zsuzovej, že preto rieši kotlebovcov. A Robert Fico podľa Kočnerových správ mal uvažovať podobne. Kontaktovať mal bývalého poslanca za HZDS Jána Cupera, ktorý bol na kandidátke kotlebovcov a mal mať k predsedovi strany blízko. Cupera podľa Kočnerových správ zas riadil bývalý šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa a toho zas chcel riadiť Kočner. Lexa na otázky televízie JOJ nereagoval. Cuper mal vypnutý telefón.

Smer v stanovisku odkázal, že ak by na tom bolo niečo pravdy, Robert Fico by bol dodnes premiérom. "Smer nie je potrebné zachraňovať a už vôbec nie cez pána Kočnera," vraví minister Ján Richter. "Mnohokrát z tej komunikácie, ktorá uniká, vyzerá, že sú to veci nepodložené a vymyslené, lebo si robil nejaké svoje PR," vyjadril sa Richard Raši, podpredseda vlády pre investície a informatizáciu. 

"My odmietame akékoľvek informácie, že by naša strana bola v akomkoľvek kontakte s pánom Kočnerom. Takisto odmietame to, že by sme niekedy rokovali s hocikým, že by sme podržali či už túto súčasnú alebo predtým bývalú vládu," hovorí zas Martin Beluský, poslanec NR SR za ĽSNS. 

"Musím potvrdiť to, čo povedal Béla. Všetky veci boli otvorené. To nebolo dopredu prichystané, takže v tomto pán Kočner určite klame," povedal poslanec Peter Kresák (Most-Híd). 

"O tom sa šuškalo. Jedna z tých možností to bola a teraz sa dozvedáme, že na nej asi niekto reálne aj robil. A znova to len vypovedá o tom, že kde vlastne žijeme," myslí si Igor Hlina, predseda KDH. 

Prečítajte si tiež

ONLINE: Prokurátori ÚŠP chcú ukončiť vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej do konca novembra

A aká mala byť cena?

Kočner sa chválil, že vybavil na Najvyššom súde, aby rozhodol v prospech kotlebovcov a odmietol návrh Generálnej prokuratúry na rozpustenie strany.

"To nemôže byť pravda, pretože rozsudok o tom, že naša strana nebude rozpustená bola v apríli 2019," vraví Beluský. To už totiž Kočner takmer rok sedel vo väzbe. K správam sa vyjadrili aj jednotliví sudcovia, ktorí návrh skúmali. Podľa nich rozhodli ako rozhodli, pretože generálna prokuratúra pri spore nezvládla dôkazové bremeno, aby stranu mohli označiť za fašistickú a rozpustiť ju.

Vyjadrenia sudcov 

"Absolútne odmietam akékoľvek ovplyvňovanie pri svojej rozhodovacej činnosti. Spájanie Kočnerovho mena s mojou osobou preto úplne odmietam," uviedla v stanovisku Nora Halmová. "Absolútne vylučujem akékoľvek kontaktovanie mojej osoby v súvislosti so súdnymi prípadmi, ktoré rozhodujem," vyjadrila sa Petra Príbelská. 

"Uvedenú osobu ja osobne nepoznám a absolútne vylučujem jej zasahovanie do rozhodovacej činnosti senátu," pokračuje Jarmila Urbancová. "Úplne vylučujem zasahovanie spomínanej osoby do mojej rozhodovacej činnosti, spomínanú osobu vôbec nepoznám," dodal Milan Morava. 

Dôveryhodnosť správ 

Pravosť informácií z Kočnerových správ spochybňuje najmä predseda Smeru Robert Fico, ktorý ho označuje za chvastúňa. Riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková hovorí, že zatiaľ sme neboli pri zverejnených správach svedkami, aby Kočner komunikoval priamo s politikom, prokurátorom, či sudcom a netreba veriť obsahu každej jeho správy.

"Ale keď len zlomok z toho, čo Kočner rozpráva, je pravda, tak to svedčí o tom, že naozaj organizovaný zločin, prerástli do politiky, do prokuratúry, a preto tu mohli roky beztrestne fungovať," dodala Petková. 

​

​