Pellegrini: Extrémisti zjemňujú svoju rétoriku, maskujú ju do tradičných hodnôt a vplývajú najmä na mládež

BANSKÁ BYSTRICA / Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v prejave pri príležitosti 75. výročia Slovenského národného povstania uviedol, že treba vzdelávať mladých ľudí, aby vedeli kam až môže zájsť agresia. Účastníkom Slovenského národného povstania patrí úcta celej spoločnosti, obetovali totiž svoje životy za lepšiu budúcnosť ďalších generácií, dodal.

Účastníkom Slovenského národného povstania patrí úcta celej spoločnosti, obetovali totiž svoje životy za lepšiu budúcnosť ďalších generácií. Pri príležitosti osláv 75. výročia SNP to uviedol v príhovore premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Podľa jeho slov na veteránov hľadí stále s obdivom, pretože reprezentujú tri základné odkazy. „Jedným z nich je obrovská zodpovednosť ľudí, ktorí 29. augusta 1944 zobrali do rúk zbrane. Nechceli čakať, že za nich vyrieši situáciu niekto iný. Oni boli tí, ktorí sa rozhodli nastaviť hrude okupantským guľkám. Druhým odkazom je, že napĺňanie tejto zodpovednosti ich mnohých stálo životy. Znie to asi najmä pre mladé generácie triviálne: ale v slovenských zákopoch a lesoch sa zomieralo. Nebola to žiadna počítačová hra, ale skutočný zápas o život. A mnohí z tých, ktorí ho prežili, ešte mnoho rokov trpeli svojimi zraneniami alebo sa strhávali zo sna, budení scénami, ktoré boli nútení prežiť,“ povedal premiér.

+6 fotiek

Oslavy 75. výročia SNP v Banskej Bystrici

​

Pellegrini pripomenul, že o odkaze SNP sa musia učiť aj súčasné generácie, aby mali vlastnú predstavu o tom, kam až môže agresia zájsť. „Na sociálnych sieťach sa dnes otvorene šíria príspevky podnecujúce k násiliu, ktoré klamlivou propagandou vnášajú do spoločnosť chaos. Prekrúcajú historické súvislosti a tvária sa, akoby boli viac záležitosťou názorov ako faktov. Extrémisti pritom prejavujú čoraz väčšiu sofistikovanosť, zjemňujú svoju rétoriku, maskujú ju do tradičných či ľudových hodnôt a pri svojich politických ambíciách sa snažia vplývať najmä na mládež. Veďme preto mladých doma, v rodinách a školách k tomu, aby chápali, kam môže dospieť fašizmus a učme ich tolerancii. Vysvetľujme im, že v druhej svetovej vojne bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto podradná rasa. I to, kto nemá právo na život. V duchu tohto poučenia sa dnes musíme stavať na odpor každej ideológii, ktorej predstavitelia sa neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť,“ dodal.

Prečítajte si tiež

Čaputová: V SNP išlo o všetko, čo je nám drahé a vzácne. Bez hrdinov by sme neboli tým, čím dnes sme

​

Premiér na záver doplnil, že dnešná spomienka na SNP má byť najmä o prejave vďaky a úcty. „Sloboda je slovo s hlbokým obsahom. Skutočná sloboda však tkvie aj v ochote niesť zodpovednosť - zodpovednosť za budúcnosť, za iných a neznámych ľudí. Naši predkovia sa postavili na odpor aj preto, lebo vedeli, že budúcnosť v neustálom strachu a prenasledovaní sa nedá nazvať životom. Títo ľudia mali tiež svoje túžby a sny o slobodnom živote. Mali svoje rodiny, ku ktorým sa už nikdy nevrátili. Doma po nich ostali vdovy a siroty. Matky a otcovia, ktorí sa nedočkali návratu svojich synov. Nech je pripomienka 75. výročia Slovenského národného povstania predovšetkým vyjadrením našej vďačnosti za obete, prinesené pre naše dobro, život a slobodu,“ uzavrel.

Prečítajte si tiež

Danko: Aj dnes rastie na Slovensku extrémizmus, ktorý hlása obdobné ideológie ako nacistické Nemecko

​Dnes, 29. augusta, si pripomíname už 75. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka SNP zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso.

Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovalo ho odbojové Vojenské ústredie riadené exilovou vládou v Londýne, vytvárajúce povstaleckú armádu (pomenovanú na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedenú generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom, Slovenská národná rada (SNR) a partizánske jednotky.

+9 fotiek

Slovenské národné povstanie. Dôležitý moment našej histórie, za ktorým sa ukrýva mnoho osudov a príbehov

​

V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali nemeckí nacisti v spolupráci s domácimi kolaborantmi na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale vraždili aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny.

Tieto zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Oblasť medzi Popradom a Kežmarkom bola jedným z miest, kde sa povstanie začalo. Takto vyzerala rekonštrukcia bojov SNP pod Tatrami: 

​