Spravodlivý, prísny a múdry. Bez Imricha Karvaša by SNP fungovať nemohlo
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Na to, aby sa akákoľvek vojensky významná skupina mohla v Tisovom bábkovom režime postaviť prisluhovačom nacizmu a neskôr priamo nemeckým nacistickým jednotkám, potrebovala to, čo potrebuje každá funkčná armáda - peniaze a zásoby. Slovenské národné povstanie bolo zásobené hotovosťou, ale aj jedlom či oblečením do veľkej miery vďaka rozhodnutiam jedného muža - Imricha Karvaša.
"Bolo to životne dôležité, bez toho by to Povstanie fungovať nemohlo," uviedol historik Ľudovít Hallon. Takto opisuje historik význam Imricha Karvaša, ktorý ako guvernér Národnej banky a neskôr predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie zabezpečil presun peňazí aj zásob na stredné Slovensko. "Presunul 2/3 obeživa v hodnote asi 4,1 miliardy korún do pobočiek v Bystrici, Žiline a Ružomberku. Nemci ho nazvali ekonomickým diktátorom Slovenska v jednom článku, v zásade to tak aj bolo. Z tejto pozície mohol organizovať čo chcel de facto, nemal za sebou kontrolu," informoval Ľudovít Hallon. Karvaš rozhodol aj o pridelení väčšieho množstva zásob obyvateľstvu. "Aby sa všetkým občanom rozdali zásoby na 3 mesiace a to boli 3 mesiace povstania a zimy, keď boli partizáni v horách," dodal historik.
Svojej rodine o týchto aktivitách nič nepovedal. "Ani matke nepovedal, v čom všetkom je zapracovaný a čo všetko robí. Čo bolo aj určitým šťastím pre našu rodinu, lebo po skončení povstania vypočúvali aj matku a ona vlastne nič nevedela. Takže to bola veľká výhoda," potvrdil Milan Karvaš, syn Imricha Karvaša.
Presuny peňazí či zásob sa pritom diali so súhlasom Tisovej vlády aj Nemcov. "Východ bol ohrozený Červenou armádou, západ bombardovaním, stred Slovenska vyzeral ako najvhodnejšie miesto. Išlo tam aj šatstvo, 20000 kusov bagandží," vymenoval Ľudovít Hallon. Karvaša ale sledovala nacistická tajná služba Sicherheitsdienst a napokon ho zatklo Gestapo. "Najprv bol vo Viedni a v Brne, tam ho len vypočúvali, nebolo mučenie, len nátlak. Chceli, aby prezradil konkrétne osoby a on o povstaní nevedel vlastne nič. Po januári 1945 ho previezli do Nemecka, kde bol v povestných väzeniach, bol odsúdený na trest smrti, ten nebol vykonaný," povedal Ľudovít Hallon. "Keď sa vrátil, tak bol dosť zdravotne na tom zle, lebo mal poškodené oko ťažko jedno. Mal poúrazové epileptické záchvaty," dodal Milan Karvaš.
Imricha Karvaša po vojne vo vykonštruovaných procesoch odsúdili aj komunisti. Nepoddal sa ani im, zostal takým, ako ho opisuje jeho syn: "Spravodlivý, prísny a múdry," doplnil Milan Karvaš.
Mladý chlapec v Povstaní
Mal dvadsať rokov a práve pricestoval do Liptovského Mikuláša na pracovný pohovor. Vtom vypuklo Slovenské národné povstanie. Dnes 95-ročný Otto Šimko spomína na to, ako po rokoch ukrývania sa a používania falošných dokumentov, aby gardisti neodhalili jeho židovský pôvod, obliekol uniformu a vzal do ruky pušku.