Mohli by si nažívať ako veľká rodina, no v malej obci spoločnú reč nájsť nevedia

ROHOŽNÍK / Najmenšia obec v okrese Humenné má iba približne 30 ľudí, ktorí riešia netradičný problém. Chcú odvolať starostku, pretože si podľa nich za svoju prácu pýta priveľa. A ich obec má vraj príliš malý rozpočet.

"Pri voľbách nastali problémy také, že sa stratila kandidátna listina, odvtedy to pokračuje ďalej. Zistili sme v banke, že starostka má obecný účet na vlastné meno. Nevieme, kde idú peniaze," vysvetľuje astupca starostky obce Rohožník Lukáš Paľo. 

"Vôbec to nie je pravda. Neviem, ktoré štátna inštitúcia by poslala obecné verejné financie na súkromný účet súkromnej osobe," argumentuje starostka obce Jana Paľová. 

Ide o jednu z najmenších obcí v humenskom okrese. V Rohožníku žije 38 ľudí a 14 podpisov stačilo na to, aby bolo v októbri referendum o odvolaní starostky. Mohli by si nažívať ako veľká rodina, no spoločnú reč nájsť nevedia.

Zástupca starostky vidí hlavný problém v jej plate. Ten podľa jeho zhltne celý rozpočet a na iné tak nezostáva. "Keby starostka nemala také nároky, tak obec aj s 35 ľuďmi vie bez problémov hospodáriť. Chce mať výplatu 502 eur a je rozpočet 7 800," tvrdí Paľo. "Ja robím na najmenší možnú úväzok, aký starosta môže mať, čiže na tretinový úväzok," poznamenala Paľová. 

Podľa ZMOSu sú takýchto obcí na Slovensku desiatky

Odborník vysvetľuje, že sú možnosti, ako môžu samosprávy ušetriť. "Buď sa zlúčia so susednou obcou alebo pôjdu cestou medziobecnej spolupráce – zachovajú si svoju identitu, svojho starostu, akurát časť svojich úloh budú vykonávať s ďalšími obcami na okolí," informuje Michal Kaliňák, hovorca ZMOS a odborník na samosprávu. 

"Viete, pripojíme sa k nej dedine a tá bude riešiť svoje problémy," skonštatovala Paľová. "Spájať sa s inou obcou nie je riešenie," uznáva aj Paľo. "Nikto nemôže obci nariadiť, aby sa spojila s inou obcou," dodáva Kaliňák. 

Nechceme odpadové vody v potoku, búria sa starostovia: 

​