V hospodárení s odpadmi patríme medzi najhoršie krajiny. Ministerstvo už pripravilo nové opatrenia

BRATISLAVA / V rámci krajín OECD sme sa zatiaľ v hospodárení s odpadmi veľmi nepochlapili. Obsadili sme 9. najhoršiu priečku spomedzi 36 krajín. Vyplýva to z rebríčka takzvaného globálneho odpadového indexu, ktorý zostavila spoločnosť Sensoneo. V prvej polovici najlepších sa však ocitli naši susedia Poľsko, Česko, či Maďarsko. Prekvapujúco Rakúsko sa medzi najlepších dostalo len s odretými ušami. Jedno nás však môže tešiť - neprodukujeme veľa odpadu a z roka na rok sa zlepšujeme.

Najslabším článkom slovenského odpadového hospodárstva je recyklácia, ktorú nám už nejaký čas vyčíta aj EÚ.
"Čo sa týka recyklácie, tak aj v rámci EÚ sme v tej poslednej tretine," vyjadrila sa Stella Slučiaková, analytička inštitútu environmentálnej politiky. Presnejšie podľa aktuálneho globálneho odpadového indexu v EÚ sme na poslednom mieste, v rámci krajín OECD sme poskočili na 5. najhoršie miesto. O niečo lepšie sme na tom v skládkovaní odpadu - 12. najhoršie miesto, najviac skládkuje Nový Zéland. Ale najviac spaľuje odpad Dánsko. "V porovnaní s inými krajinami, najmä tými západnými spaľujeme oveľa menej," poznamenala Slučiaková. 

​Ale nie všetko je na našom hospodárení s odpadmi zlé. Napríklad v množstve odpadu vyprodukovaného na 1 obyvateľa patríme k tým najskromnejším. V rámci krajín OECD šiesta najnižšia produkcia. Najviac odpadu vyrobia USA a Dánsko. Celkovo sme sa umiestnili na 9. najhoršej priečke a ďaleko lepšie na tom sú naši susedia. "Pozitívna správa na územie Slovenska je to, že miera skládkovania medziročne klesá, tak ako miera triedenia a recyklácie medziročne rastie," povedala Slučiaková.

Rezort životného prostredia pripravilo nové opatrenia

Ministerstvo životného prostredia pripravilo viaceré opatrenia, aby sa hospodárenie zlepšilo. "Už je v platnosti protiskládkový balíček, ktorý motivuje obce k tomu, aby viac triedili a tak šetrili peniaze,"  vyjadril sa hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Problémom je však paušálny poplatok, ktorý by mal byť adresnejší. "Poplatky, ktoré sa odvíjajú od množstva odpadu, ktoré ľudia skutočne produkujú," vysvetlila ďalej analytička. 

Ministerstvo predložilo ďalšie novely zákonov, ktoré by mali podporiť recykláciu. "Už prešiel parlamentom zákon zavádzajúci zálohovanie," poznamenal Ferenčák. Iný zákon zas zakazuje vybrané jednorazové výrobky z plastov. "Ďalšia novela zavádza ciele zberu a rovnako sa zaoberá biologicky rozložiteľným odpadom," dodal hovorca rezortu. 

Viac o zálohovaní fliaš sa dozviete v reportáži TU:

​