Prezidentský palác ukrývajú stavbárske sieťky. Čestná stráž víta prezidentku, návštevy a hostí zo zadnej strany
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Sídlo prezidentky v Bratislave je už niekoľko týždňov schované za stavbárskymi sieťkami. Grasalkovičov palác dostáva novú fasádu a zároveň s ňou aj osvetlenie, ktoré doteraz nemal. Pre práce nefunguje hlavný vchod. Čestná stráž tak víta prezidentku, návštevy a hostí zo zadnej strany budovy, ktorá už je hotová.
Zrekonštruované priečelie prezidentského paláca bude biele a pribudnú na ňom sivé pruhy. Okenice z prednej strany budú zelené. Tieto rekonštrukcie ale nie je aktivita novej prezidentky. Myšlienka pustiť sa do rekonštrukcie vznikla skôr. "Vznikla na konci mandátu bývalého prezidenta Andreja Kisku, takže je to zhoda náhod, že sa to deje práve pri výmene prezidentov," uviedol Martin Strižinec, hovorca prezidentky SR.
Rekonštrukciou prechádza celá fasáda Grasalkovičovho paláca, niektoré časti sú už dokončené. "Z tej zadnej strany, zo záhrady, je už opravená. Z prednej strany sa teraz oficiálne do paláca vstúpiť nedá. Aj hostia, ktorých prijíma prezidentka a aj všetci ostatní idú z tej záhradnej strany a tam je aj dočasne presťahovaná čestná stráž," vysvetlil Martin Strižinec.
Rekonštrukcia z takmer 600-tisíc eur mala byť hotová do 15. októbra. Dnes je isté, že sa to nepodarí. Najneskorší termín je december 2019. "Novinkou bude večerná iluminácia paláca, ktorý doteraz nikdy oficiálne nebol osvetlený, ale teraz viac-menej každý večer tie svetlá upozornia na zaujímavé prvky fasády," dodal hovorca prezidentky SR.
Historický kontext rekonštrukcie paláca
Od r. 1996 sa stav fasád Grasalkovičovho paláca natoľko zhoršil, že bolo nutné pristúpiť k obnove. Jednou z hlavných príčin bola masívna vrstva omietok z čias obnovy zo šesťdesiatych rokov 20. storočia Vtedajšie omietky s vysokým obsahom cementu zle prenášali pnutia pôvodného tehlového muriva, ktorého spojivo je z mäkkej vápennej malty. Aj drobné napätia v murive sa tak prejavili na povrchu početnými prasklinami. Radikálnosť dvoch obnov z 20. storočia (po r. 1960 a 1993 – 1996) znemožnila výskum pôvodnej farebnosti a pre schvaľovanie nového návrhu zostala iba práca s dobovými analógiami.
Po vybudovaní najväčšej rezidencie grófa Antona I. Grasalkoviča v Gödöllö (1741 – 1760) a menšieho sídla v Hatvane (1754 – 1760) bol vybudovaný v rokoch 1760 - 1765 letný palác v Bratislave, ktorý bol rozšírený v r. 1771. Autorom návrhu (s výrazným podielom na dokončení uvedených sídiel) býva uvádzaný Anton Mayerhofer. Spätosť rezidencií a komplexná pamiatková obnova rezidencie v Gödöllö ( od r. 1986 – 1996 a 2003 – 2010 ) sledujúca výraz v 18. storočí napomohla priblížiť charakter barokového výrazu exteriéru najväčšieho sídla Rezidencia Gödöllö nepatrila k všedným palácovým stavbám vo vtedajšom Uhorsku a okrem pôdorysu s deviatimi krídlami s čestným nádvorím bola jeho architektúra akcentovaná aj pozlátenými prvkami výzdoby fasády na jeho hlavnej hmote.
Počas prípravy obnovy fasád boli spracované tri modelové návrhy a viacero variantných. Tie boli vytvorené s akceptovaním vývoja v Mayerhoferovej tvorbe, kontextov súdobého staviteľstva vo vtedajšom Uhorsku a aj v kultúrnom priestore ostatnej Európy. S prihliadnutím na viacero odborných názorov, medzi inými aj PhDr. Štefana Holčíka bol vybraný model inverznej farebnosti v dominantnom bielom tóne (na architektonických prvkoch) a doplnkovom sivom tóne (na pasívnych plochách). Aby sa nová farebnosť čo najviac priblížila farebným možnostiam 18. storočia bolo pre potreby výberu vytvorených viac ako 30 farebných kombinácií. Pri súčasných náterových hmotách, ktoré sú vzdialené od farebnosti vápenných náterov so stabilizátormi na biologickej báze a pigmentov miešaných z okrovej hlinky či popola to skutočne nebolo jednoduché. V prípade stanovenia farebnosti žalúzií (letných okien) sa návrh opiera tiež o dobové možnosti. Farebnosť náterov žalúzií ovplyvňoval konzervačný prídavok – oxid medi, používaný v 18. storočí, ktorý vytváral tradičnú zelenú farebnosť. Výber konkrétneho farebného tónu bude ohraničený medzi tmavými zelenými tónmi a svetlými sivozelenými tónmi. Biela farebnosť letných okien bývala v druhej polovici 18. storočia s ohľadom na náročnú údržbu pomerne vzácnou a výraz dreva konzervovaného iba voskom alebo olejom nebýval pre letné rezidencie tradičným. Nakoľko už pri ostatnej veľkej obnove objektu došlo v súlade s celkovým názorom na slohovú rekonštrukciu paláca k bonifikácii viacerých prvkov, možno aj súčasný návrh pokladať za relevantné riešenie stojace na práci s dobovými analógiami, ktoré zohľadňuje význam paláca ako sídla prezidenta Slovenskej republiky.
V Novákoch zažili veľmi problematickú rekonštrukciu telocvične základnej školy. Firma s rekonštrukciou začala, ale potom sa firma zbalila a jej robotníci sa viac už neukázali: