Obec chce pri miestnej osade postaviť školu. Ministerstvo sa obáva segregácie, starosta to vylučuje

SABINOV / V Ostrovanoch na východe Slovenska začali stavať kontajnerovú školu. Vhodnú lokalitu našli blízko tamojšej osady. Štátny tajomník ministerstva školstva varuje pred možnou segregáciou. Starosta zas tvrdí, že žiadnu osadu v Ostrovanoch nemajú. Škola bude rovnako ako aj príbytky v intraviláne obce. Jej výstavbu už skúma aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.

"Obec má 450 detí a to je dosť na to, aby mala vlastnú školu," uviedla riaditeľka Základnej školy Ostrovany Katarína Kurimská. Zo 450 školopovinných detí chodí do školy priamo v obci iba 163. Učia sa v provizórnych priestoroch. Majú tu len prvý až tretí ročník v komunitnom centre a nultý ročník v budove obecného úradu. To by sa malo budúci rok zmeniť.

Na mieste budúcej školy už teraz pracujú robotníci a stavebné stroje. Bude kontajnerová a prvých žiakov privíta už budúci školský rok. Školu obec stavia bez úveru i bez štátnej pomoci, za viac ako 600 000 eur. Po prvých vykopaných základoch sa ozvali aj prví kritici. Majú obavy zo segregácie. Škola by mala vyrásť na hranici miestnej osady. "My sme upozornili obec, že vybudovanie tejto školy v tomto priestore môže mať znaky priestorovej segregácie," uviedol štátny tajomník ministerstva školstva Peter Krajňák. "Nikoho nebudeme kastovať, nikoho nebudeme deliť, sú to naše deti z Ostrovian," reagoval starosta Ostrovian Rastislav Popuša.

Väčšina dochádza do okolitých dedín

Väčšina školopovinných detí z Ostrovian musí dochádzať do školy do okolitých dedín. Jednou z nich sú aj Šarišské Michaľany, ktoré pred rokmi skončili pre segregáciu na súde. Starosta je presvedčený, že tu nič podobné nehrozí. "Tu sa to nemôže stať, lebo tu sú všetky rovnaké," tvrdí starosta Popuša. "Deti budú zadeľované podľa toho ako budú zapísané," povedala riaditeľka školy Kurimská.

"Slovenské národné stredisko pre ľudské práva skúma výstavbu tejto školy. Aj osloví svojimi otázkami dotknuté subjekty," reagovala Katarína Szabová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva. 

Starosta cíti istú krivdu. Boli radi, keď v obci našli vhodný pozemok. Menšina je tu už väčšinou a býva síce na konci dediny ale stále v intraviláne obce. Preto odmieta tvrdenia o akejsi osade. "Je to v intraviláne obce, sú tu pozemky ľudí vysporiadané, kde je vlastne kanalizácia, vodovod, plynofykácia, všetko možné," povedal Popuša.

Pozrite si archívnu reportáž.

​