Dnes by Československo oslávilo 90 rokov

Československo by malo 90 rokov

Vznik ČSR 28. októbra 1918 vytvoril Slovákom priestor pre ich národný rast. Hovorí to historik Peter Švorc z Prešovskej univerzity. Ako ďalej dodáva, „stali sme sa štátoprávnym národom, s plnou zodpovednosťou, ale aj so všetkými právami slobodného národa za seba a svoj rozvoj.“

Podľa historika, kým v Uhorsku sme boli podrobení tvrdej maďarizácii, v novom štáte sme mali možnosť naplno rozvíjať národnú kultúru, národné sebauvedomenie a národnú hrdosť. Dostali sme priestor pre politické aktivity, začali sa otvárať slovenské školy na všetkých stupňoch vrátane univerzít so slovenským vyučovacím jazykom.

Postavenie Slovenska v novom československom štáte Švorc hodnotí z dvoch pohľadov. V tom prvom sa krajina podľa neho stala plnoprávnou súčasťou ČSR a tým aj európskeho či svetového spoločenstva.

„Získalo možnosť na to, aby sa takou stalo aj v kultúrnej a ekonomickej sfére krajiny,“ dodáva. Na druhej strane však Slovensko nezískalo všetko, čo chcelo. Ide napríklad o autonómiu, o ktorej hovorili tvorcovia štátu na čele s Tomášom Garriguom Masarykom, najprv v Clevelandskej dohode 22. októbra 1915 a potom v Pittsburskej dohode 31. mája 1918. „Malo to síce dobové a racionálne dôvody na začiatku 20. rokov, ale v 30. rokoch dôvody, ktoré bránili autonómii Slovenska a jeho samospráve, vcelku pominuli,“ skonštatoval.

Ďalším problémom bol nadradený, otcovský postoj Čechov k Slovákom, ktorý podľa Švorca prerástol do politického čechoslovakizmu, „u niektorých získal aj etnický podtón a vyvolal oprávnenú nevôľu v slovenskom prostredí.“ Keď sa k tomu pridali ďalšie problémy, hospodárska zaostalosť a prevaha českého kapitálu, nezamestnanosť a obsadenie pracovných miest na Slovensku Čechmi.

Tiež ich povýšenecký postoj, podsúvanie československej idey s asimilačnými ambíciami, ako príklad historik uvádza úpravu pravidiel slovenského pravopisu, necitlivé zásahy do konfesionálneho prostredia a pod., začali sa česko-slovenské vzťahy v medzivojnovom období kaziť, tvrdí Švorc. Nenarušili sa však až do takej miery, aby sa oba národy od seba odlúčili.

Vznik novej nástupníckej krajiny ČSR podporili aj dohodové mocnosti USA, Francúzsko a Veľká Británia, ktoré bojovali proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. „Bez ich súhlasu by sa Rakúsko-Uhorsko nerozpadlo. Pravda, takéto rozhodnutie padlo až v roku 1918,“ upozorňuje historik.

Ako ďalej poznamenal, ešte v januári 1918 americký prezident Thomas Woodrow Wilson vo svojom 14-bodovom mierovom programe neuvažoval o rozpade monarchie. V 10. bode to aj explicitne napísal: „Národom Rakúsko-Uhorska, ktorého miesto medzi národmi si prajeme mať zachované a zaistené, má byť daná čo najvoľnejšia možnosť autonómneho rozvoja.“ Neskôr svoj názor korigoval. Podobne to urobili aj politici vo Francúzsku a Anglicku.

Najhoršie sa s vývojom po Prvej svetovej vojne vyrovnávali Maďari a Rakúšania. V rakúskej časti monarchie sa však oveľa racionálnejšie a rýchlejšie vyrovnali s novými pomermi. Horšie to bolo s Budapešťou. „V podstate len máloktorý maďarský politik rátal s rozpadom Uhorska. Na takúto možnosť síce upozorňovali niektorí liberálni politici, ale uhorský parlament bol k takýmto upozorneniam hluchý,“ hovorí Švorc.

A ako na záver dodáva, „pomery v medzivojnovom období nakoniec veľmi dobre ukazujú, že Maďarsko a maďarská politika sa nezmierili s rozpadom veľkého Uhorska, teda aj vyčlenenia Slovenska z neho a vznikom Československa.“ Hranice Maďarska a Československa definitívne vyriešila Trianonská mierová zmluva podpísaná 4. júna 1920 vo Versailles vo Francúzsku. Touto zmluvou Maďarsko uznalo úplnú nezávislosť Československa, vrátane Podkarpatskej Rusi. Maďarsko sa vzdalo všetkých nárokov na územia, ktoré boli mimo maďarsko - česko-slovenských hraníc.

wikipedia.org

Československá republika vznikla 28. októbra 1918 na troskách Rakúsko-Uhorska, Slováci sa k tomuto štátu pripojili až o dva dni neskôr v Martine. Po prijatí mníchovského diktátu v roku 1938 sa z nej stala Česko-slovenská republika. 14.marca 1939 bolo vyhlásené samostatné Slovensko. V roku 1960 sa zem premenovala na Československú socialistickú republiku. O názov štátu sa po revolúcii 1989 hodne bojovalo, kompromisom sa stala Česká a Slovenská Federatívna republika. O dva roky neskôr sa situácia opäť zmenila, a tak od roku 1993 sa z nás stala Slovenská a Česká republika.

Dva roky po vzniku Československa sa štátnou hymnou stala skladba pozostávajúca z českej piesne Kde domov můj? a z divadelnej hry Fidlovačka, u nás to bolo Nad Tatrou sa blýska. Po vláde prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka sa na poste prezidenta vystriedalo niekoľko prezidentov. Tým najkrutejším bol komunista Klement Gottwald. Najkratšie svoj post zastával Emil Hácha.